Ochrana oceánov: Nové ciele pre biodiverzitu dohodnuté do roku 2030!

Ochrana oceánov: Nové ciele pre biodiverzitu dohodnuté do roku 2030!

Medzinárodný tím vedený Janom-Claasom Dajkom z Helmholtzovho inštitútu pre funkčnú morskú biodiverzitu (HIFMB) nedávno preskúmal účinnosť cieľov v oblasti biodiverzity prijatých v roku 2022. Tieto ciele podpísalo množstvo krajín ako súčasť globálneho rámca biodiverzity Kunming-Montreal. Zmluva požaduje, aby do roku 2030 bolo chránených najmenej 30 percent celosvetovej pevniny a morskej oblasti. To predstavuje výrazné zlepšenie v porovnaní s cieľmi z Aichi prijatými v roku 2010, ktoré boli kritizované ako nedostatočné kvôli mnohým nemerateľným uzneseniam. Dajka zdôrazňuje, že Kunmingsko-montrealská zmluva ponúka nový strategický plán s pevnými, vedecky podloženými cieľmi.

Súčasná štúdia analyzovala vedecké práce o morskej biodiverzite, ako aj politické dohody medzi rokmi 2010 a 2020. Výskumníci identifikovali šesť dôležitých premenných biodiverzity, ktoré sú kľúčové pre monitorovanie morskej biodiverzity. Patrí medzi ne priestorové rozloženie druhu, genetická variabilita, vonkajšie charakteristiky a štruktúra ekosystémov. Štúdia zdôrazňuje, že základné ukazovatele, ako je počet druhov a genetická diverzita, sú kľúčové pre pokrok v ochrane prírody. Sekundárne triedy, ako je štruktúra a funkcia ekosystému, sú tiež dôležité, ale nemali by sa prehnane zdôrazňovať. Dajka vyzýva politické inštitúcie, aby tieto zistenia implementovali vypracovaním vhodných indikátorov na národnej úrovni a prijatím vedecky podložených opatrení.

Globálne úsilie o biodiverzitu

V kontexte tejto štúdie sa v roku 2025 v Montreale v Kanade konala 15. svetová konferencia o prírode, na ktorej štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru o biologickej diverzite (CBD), rozhodli o „Globálnom rámci pre biodiverzitu“. Hlavným cieľom je zastaviť stratu biodiverzity do roku 2030 a zvrátiť trend. To zahŕňa dlhodobé ciele do roku 2050, ako aj 23 konkrétnych cieľov do roku 2030. Okrem požiadavky chrániť aspoň 30 percent pôdy a vody sa v nej tiež zdôrazňuje, že treba chrániť práva pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít. Do roku 2030 by sa malo 30 percent poškodených ekosystémov na pevnine a v mori obnoviť do prírody.

Financovanie zohráva v tomto úsilí kľúčovú úlohu. Krajiny globálneho severu sa zaviazali investovať do roku 2025 na globálnom juhu ročne 20 miliárd dolárov a očakáva sa, že táto suma sa do roku 2030 zvýši na 30 miliárd dolárov ročne. Celkovo je cieľom do roku 2030 celosvetovo investovať 200 miliárd dolárov ročne do ochrany biologickej diverzity.

Hrozby pre morskú biodiverzitu

Vedci z celého sveta varujú pred hrozbou pre morskú biodiverzitu. Podľa prieskumu Marine Stewardship Council (MSC) viac ako dve tretiny zo 60 opýtaných oceánskych expertov považujú zmenu klímy za najväčšiu hrozbu pre zdravie morí. Medzi ďalšie riziká patrí nadmerný rybolov a zmeny morských biotopov. Napriek tomu je 45 percent respondentov optimistických, keďže vidia pokrok vo výskume a politike. Na zabezpečenie zdravia oceánov sú však potrebné rýchlejšie a ambicióznejšie medzinárodné opatrenia.

Regionálne prístupy k udržateľnému riadeniu rybolovu už vykazujú pozitívne výsledky a MSC vyzýva na podpísanie globálnej dohody o ochrane biodiverzity na šírom mori (BBNJ). Aby dohoda vstúpila do platnosti, musí sa k nej pripojiť najmenej 60 štátov. Ústredným aspektom tejto dohody je ochrana biodiverzity v morských oblastiach, ktoré ležia mimo vnútroštátnych teritoriálnych vôd. Dr. Beth Polidoro z MSC zdôrazňuje potrebu podporovať udržateľný rybolov a vytvárať vhodné politické rámce.

Súhrnne povedané, súčasný vývoj a výsledky výskumu jasne ukazujú, že globálna politika sa v oblasti ochrany biodiverzity zlepšila. Výzva je však veľká a potreba opatrení na zabezpečenie morskej biologickej diverzity zostáva naliehavá.