Sophie de Lede získala ocenenie za inovatívny výskum klímy!

Sophie de Lede získala ocenenie za inovatívny výskum klímy!

20. mája 2025 bola Sophie de Lede na slávnostnom ceremoniáli udelená cena OLB za vedu. Tejto pocty sa jej dostalo za vynikajúcu vedeckú prácu, ktorá sa realizovala na Inštitúte psychológie Univerzity v Osnabrücku v spolupráci s laboratóriom COALESCE na Autonómnej univerzite v Barcelone. Jej výskumné záujmy sú rôznorodé a spoločensky relevantné, so zameraním na vzťahy medzi jednotlivcami a skupinami, klimatické opatrenia a konšpiračné presvedčenia. Na Sophie de Lede dohliadal prof. Dr. Maarten van Zalk, uznávaný vývojový psychológ na Univerzite v Osnabrücku. Viceprezident pre štúdium a výučbu, Prof. Dr. Jochen Oltmer, ocenil jej úsilie a ocenil jej angažovanosť v sociálnych otázkach.

Tohtoročný úplný zoznam ocenených zahŕňa celkovo šesť vynikajúcich prác, vrátane troch dizertačných a troch diplomových prác. Celková odmena vo výške 22 000 eur poskytuje študentom ďalšiu motiváciu k vytváraniu kvalitných výskumných prác. Cena OLB za vedu sa udeľuje od roku 2000 a víťazov určuje nezávislá porota. O toto prestížne ocenenie sa môžu uchádzať absolventi štátom uznávaných univerzít v severozápadnom Nemecku za predpokladu, že ich práca bude kvalitná uni-osnabrueck.de nahlásené.

Klimatické zmeny a spoločenská zodpovednosť

Klimatické zmeny sú kontroverznou témou, ktorá ovplyvňuje nielen vedeckú komunitu, ale aj spoločnosť ako celok. Hoci vedecký konsenzus hovorí, že zmena klímy je spôsobená takmer výlučne ľudskou činnosťou, stále existujú ľudia, ktorí jej existenciu popierajú alebo o nej šíria nepravdivé informácie. Hoci len málo ľudí v Nemecku stále popiera zmenu klímy, čoraz viac sa šíria klimatické dezinformácie s cieľom zabrániť alebo oddialiť opatrenia na ochranu klímy. Existuje mnoho mýtov o klimatických zmenách, ktoré kolujú na platformách, ako je To vedie k tomu, že mnohí ľudia sú nesprávne informovaní, najmä v časoch extrémneho počasia.

Prieskum ukazuje, že napriek týmto dezinformáciám 91 % Nemcov požaduje viac úsilia v oblasti ochrany klímy. Je tiež známe, že ľudia, ktorí veria konšpiračným teóriám, sú často menej ochotní znižovať svoje emisie CO2. Následkami klimatickej zmeny sú obzvlášť ťažko zasiahnuté chudobnejšie krajiny a následkami trpia aj sociálne znevýhodnené skupiny v Nemecku. Tento nesúlad ilustruje, aké dôležité je zvyšovať povedomie o týchto témach vo výskume a v spoločnosti. Vplyvné lobistické skupiny, najmä priemysel fosílnych palív, zohrávajú ústrednú úlohu pri šírení dezinformácií, ktoré v mnohých prípadoch slúžia ako argument na oddialenie klimatických opatrení, vysvetľuje tagesschau.de.

Mýty a psychologické faktory

Výzvy v boji proti klimatickým zmenám nie sú len vedecké, ale aj psychologické. Profesor Dr. Roland Imhoff zdôrazňuje, že konšpiračné teórie často odrážajú svetonázor, ktorý podozrieva tajné plány za udalosťami. Tento sklon ku konšpiračnej mentalite koreluje so všeobecnou nedôverou k vedeckým zisteniam. OSN už varuje, že dezinformácie o klimatickej núdzi môžu brzdiť nevyhnutné opatrenia na boj proti klimatickým zmenám. Realita klimatických zmien si vyžaduje kolektívnu akciu podporovanú angažovaným výskumom – ako napríklad Sophie de Lede.

Celkovo je jasné, že napriek veľkému množstvu dôkazov o zmene klímy je stále potrebné vzdelávať a informovať. Len tak možno rozhodujúcim spôsobom prispieť k boju proti radikalizácii a vzniku dezinformácií deutschlandfunkkultur.de zdôraznil. Publikácie vedcov, ktorí sa aktívne venujú klimatickým a konšpiračným teóriám, sú kľúčové pre formovanie informovanej verejnosti, ktorá chce aktívne čeliť klimatickým zmenám.