Jazyk spája: Medzinárodné stretnutie v Hildesheime o výskume jazykov

Jazyk spája: Medzinárodné stretnutie v Hildesheime o výskume jazykov

V septembri 2025 sa na univerzite v Hildesheime konala „Talking September“, pozoruhodná udalosť pre medzinárodný jazykový výskum. Na Katedre jazykových a informačných vied sa uskutočnili štyri vedecké konferencie. Účastníci z viac ako desiatich európskych krajín, ako aj z USA, Mexika, Číny a Saudskej Arábie sa stretli na mieste aj online. Témy konferencií zahŕňali ústredný vývoj, budúce otázky a inovatívne riešenia súvisiace s témou jazyka.

Jedným z vrcholov bola konferencia KONVENS, ktorá sa zamerala na príležitosti a výzvy umelej inteligencie vo výpočtovej lingvistike. Diskutovali sa tu ústredné otázky etiky, aplikácie strojového učenia a problém diskriminačného jazyka. Zdôraznil sa význam vysvetliteľnej AI a nových zdrojov korpusu s cieľom prispieť k sociálnej účasti. Ďalšou dôležitou súčasťou „Talking September“ bola konferencia UCCTS, ktorá diskutovala o prepojení translatológie a kontrastívnej lingvistiky.

Inovatívne prístupy v lingvistike

Na UCCTS sa diskutovalo o inovatívnych metódach, ako je sledovanie očí a strojové učenie. Intenzívne sa diskutovalo o efektívnom a neškodnom využívaní AI v procese prekladu, ako aj o zvažovaní klasických foriem prekladu a bezbariérovej komunikácie. Okrem toho sa konala konferencia EBSN, ktorá sa zaoberala Beat Generation a významom literárnych prekladov pre identitu, protest a globálne siete.

Výročná konferencia Spoločnosti pre aplikovanú lingvistiku (GAL) sa zaoberala migráciou, viacjazyčnosťou a využitím AI v didaktike jazykov. Ako základ sociálnej participácie sa kládol dôraz na výskum konverzácie a mediálnej lingvistiky, ako aj výchovy k demokracii. Výsledok tohto veľkého počtu konferencií je jasný: Jazyk aktívne formuje spoločenský vývoj. Začlenenie, viacjazyčnosť a sociálna súdržnosť sú za súčasných sociálnych a politických okolností čoraz dôležitejšie.

Pokroky a výzvy v strojovom preklade

Nedávne stretnutia poukázali aj na pokroky v strojovom preklade, ktorý sa vďaka vývoju v oblasti umelej inteligencie stal výrazne silnejším. Neurónové siete sú kľúčom k tomuto vývoju, pretože napodobňujú štruktúru ľudského mozgu a vyžadujú veľké množstvo údajov na tréning. Táto technológia neurálneho strojového prekladu (NMT), ktorá sa dnes používa, sa ukázala ako výrazne efektívnejšia ako predchádzajúce metódy založené na pravidlách, ktoré často zlyhali kvôli zložitým štruktúram prirodzených jazykov.

Kvalita týchto prekladov sa zlepšila natoľko, že spoločnosť Microsoft v roku 2018 oznámila, že ich nervový prekladový systém dosiahol „ľudskú paritu“ pri preklade čínštiny do angličtiny. Problémy však pretrvávajú, najmä nejednoznačnosť a nedostatok kontextu prirodzených jazykov. Napriek týmto prekážkam sa strojový preklad považuje za užitočný nástroj na základné pochopenie cudzojazyčných textov.

Cloudové prekladateľské služby sú navyše dostupné prostredníctvom mobilných zariadení. In-ear prekladače, ako napríklad Google Pixel Buds, umožňujú ústnu komunikáciu, ale sú tiež náchylné na chyby. Projekty ako Human Language Project a projekt EÚ INTERACT sa zameriavajú na využitie strojového prekladu na spoločenskú účasť a na ďalší vývoj softvéru.

Stručne povedané, osvojenie si cudzích jazykov zostáva dôležité na podporu priamej komunikácie a medzikultúrnej empatie. Konferencie „Talking September“ pôsobivo ilustrujú, ako úzko súvisí téma jazyka so spoločenským vývojom a súčasnými výzvami. Pokroky v oblasti AI a strojového prekladu ponúkajú príležitosti, pričom zároveň je potrebné nezanedbávať ľudských prekladateľov pre kreatívne a kultúrne nuansy.