Vedci svetovej triedy v Göttingene: Výskum klímy v centre pozornosti!

Vedci svetovej triedy v Göttingene: Výskum klímy v centre pozornosti!

Dolnosaská akadémia vied v Göttingene udelí 10. septembra 2025 Gaussovu profesúru. Toto ocenenie získa prof. Dr. Dennis Baldocchi z Kalifornskej univerzity v Berkeley. Baldocchi je jedným z popredných odborníkov na interakcie medzi zemou a atmosférou a významne prispel k výskumu výmeny uhlíka a vody medzi vegetáciou a atmosférou. V najbližších dvoch mesiacoch bude vykonávať výskum na Fakulte lesníctva a ekológie lesa na Univerzite v Göttingene, kde bude úzko spolupracovať s prof. Dr. Alexandrom Knohlom a jeho tím bude spolupracovať na oddelení bioklimatológie. Cieľom tejto výskumnej spolupráce je poskytnúť nové poznatky o zložitých interakciách v ekosystémoch blízkych prírode, ktoré sú kľúčové pre výskum klímy, najmä pokiaľ ide o účinky zmeny klímy a využívanie pôdy.

Baldocchi je tiež spoluzakladateľom a vedeckým lídrom medzinárodnej meracej siete FLUXNET, ktorá sa používa na zaznamenávanie výmeny skleníkových plynov a energie na celom svete. To ilustruje význam jeho práce pre ďalší rozvoj výskumu klímy a z toho vyplývajúce hodnotenie dôsledkov ľudskej činnosti na naše životné prostredie. Nadchádzajúce medzinárodné sympózium o výmenných procesoch medzi zemou a atmosférou, ktoré sa uskutoční začiatkom októbra 2025 v Göttingene, poskytne platformu na prezentáciu najnovších výsledkov výskumu a podporu vedeckej výmeny.

Interakcie v prírodných ekosystémoch

V rámci výskumov na univerzite v Göttingene bola pracovná oblasť prof. Dr. Alexander Knohl bude analyzovať interakcie medzi pôdou, životom a vzduchom v prírodných ekosystémoch. Existuje množstvo spätnoväzbových procesov medzi biologickými, pedologickými a atmosférickými faktormi. Voda, uhlík, plyny a pevné látky sú základnými zložkami tejto výmeny. Rastliny a vegetácia zohrávajú ústrednú úlohu a významne sa podieľajú na týchto vzájomných interakciách. Na druhej strane ľudské aktivity, najmä využívanie pôdy, výrazne ovplyvňujú dynamiku medzi jednotlivými sférami, ktorú klimatické zmeny zintenzívňujú.

Ústrednou zložkou výskumu je poľnohospodárska meteorológia, ktorá sa zaoberá rastom plodín, produkčnými podmienkami súvisiacimi s počasím a relevantnými rizikami pre poľnohospodárstvo. Stanovených je množstvo výskumných priorít, ktoré skúmajú vplyvy klimatických zmien na poľnohospodárske ekosystémy v rôznych priestorových a časových mierkach. To zahŕňa analýzu možných adaptačných opatrení a uplatňovanie nových metód na preskúmanie rizík súvisiacich s počasím.

Komplexné rytmy podnebia

Vzájomné pôsobenie medzi povrchovými procesmi krajiny a klímou je tiež zrejmé pri vzniku viacerých rovnovážnych stavov. Najmä v regiónoch, ako je severná Afrika, spätná väzba medzi atmosférickou cirkuláciou a vegetačným krytom môže viesť k stabilným podmienkam púští a zelených plôch. Takéto vysvetlenia ekologizácie Sahary v strednom holocéne ilustrujú, aké citlivé môžu byť tieto ekologické systémy na zmeny.

Dodatočné štúdie, ktoré okrem iného analyzujú vplyv permafrostových pôd na klimatickú rovnováhu, ukazujú, že interakcie medzi teplotou pôdy, vodou a organickým uhlíkom môžu viesť k dvom výrazne odlišným stavom. Tento výskum je nevyhnutný na zvýšenie pochopenia dynamických interakcií medzi rôznymi prírodnými sférami a pomáha identifikovať potenciálne prechodové zóny s nižšou odolnosťou voči poruchám.

Celkovo možno povedať, že práca Prof. Dr. Dennisa Baldocchiho a výskum v Göttingene sú dôležitým krokom k lepšiemu pochopeniu komplexných interakcií medzi klímou, vegetáciou a ľudskými aktivitami. Tieto poznatky sú kľúčové pre vývoj účinných stratégií na prispôsobenie sa zmene klímy.