Nárast hurikánov: Čo odhaľuje výskum vo Veľkej modrej diere!

Nárast hurikánov: Čo odhaľuje výskum vo Veľkej modrej diere!

Nová štúdia vedená výskumným tímom pod vedením Frankfurtskej univerzity v spolupráci s Univerzitou v Göttingene ukazuje alarmujúce trendy vo frekvencii tropických búrok a hurikánov v juhozápadnom Karibiku. Výsledky výskumu, publikované v časopise Science Advances, sú založené na analýze vrstiev sedimentov v „Great Blue Hole“ pri Belize. Analýza pokrýva obdobie 5 700 rokov a ukazuje, že počet tropických búrok a hurikánov sa neustále zvyšuje. Najmä v posledných desaťročiach zaznamenala frekvencia hurikánov dramatický nárast, čo naznačuje dopady klimatických zmien. nahlas uni-goettingen.de Celkovo bolo identifikovaných a datovaných 574 hurikánov.

Samotná Veľká modrá diera je fascinujúci geologický úkaz s hĺbkou 125 metrov a priemerom okolo 300 metrov. V sedimentoch jaskyne sa vedcom podarilo objaviť dôležité klimatické archívy, ktoré umožňujú presné datovanie udalostí búrok. Podmienky v tejto jaskyni umožnili nerušené ukladanie sedimentov a stali sa cenným zdrojom pre klimatologický výskum. Pred 20 000 rokmi bol Lighthouse Reef ostrovom so sladkovodnými prameňmi, no pred 7 200 rokmi ho zaliala stúpajúca hladina mora.

Znepokojujúci trend

Nárast frekvencie a intenzity hurikánov sa neobmedzuje len na Karibik. nahlas bildungsserver.hamburg.de Významnou hrozbou sú tropické cyklóny, ktoré sa vyskytujú v tropických oblastiach všetkých troch oceánov. Nazývajú sa hurikány v severnom Atlantiku, tajfúny v západnom severnom Pacifiku a cyklóny v severnom Indickom oceáne. Hurikán Nargis, ktorý zasiahol Mjanmarsko v roku 2008, si vyžiadal viac ako 138 000 mŕtvych a ukazuje, aký ničivý vplyv môžu mať takéto búrky aj v tomto storočí.

Štatistiky ukazujú, že populácia postihnutá tropickými cyklónmi vzrástla zo 408 miliónov v roku 2002 na 792 miliónov ročne v roku 2019. Tento nárast súvisí s globálnym otepľovaním a s tým súvisiacim zosilnením týchto búrok. Údaje za posledných 50 rokov zaznamenávajú škody vo výške 1,4 bilióna dolárov a ukazujú obrovský ekonomický dopad takýchto prírodných udalostí.

Výhľad do budúcnosti

Prognózy do budúcnosti sú znepokojujúce. Predpokladaný vývoj naznačuje, že dopady regionálnych búrok by sa mohli do roku 2100 zvýšiť. To je v súlade so zisteniami správy IPCC AR6, ktorá naznačuje, že mnohé zmeny v aktivite cyklónov nie sú spôsobené výlučne prírodnými príčinami. Môžu byť tiež výrazne ovplyvnené antropogénnymi faktormi, ako sú skleníkové plyny. Deutschlandfunk opisuje, že zvýšenie intenzity hurikánu je vážnym dôsledkom globálneho otepľovania a do roku 2050 by mohlo v dôsledku rastu populácie postihnúť až o 40 % viac ľudí.

Hoci Nemecko nie je priamo zasiahnuté hurikánmi, nepriame dôsledky ako migračné toky a narušené obchodné reťazce cítiť aj tu. Štrukturálna zmena smerom k neutralite skleníkových plynov je pre mnohé krajiny, a najmä pre Nemecko, nevyhnutná, aby bolo možné čeliť dlhodobým účinkom zmeny klímy, a teda aj zvyšujúcim sa rizikám hurikánov.