Najstaršie egyptské hieroglyfy objavené: Okno do praveku!

Najstaršie egyptské hieroglyfy objavené: Okno do praveku!

Významné archeologické objavy boli urobené v púšti okolo Wadi el Malik, východne od Asuánu v Egypte. Univerzita v Bonne 27. augusta 2025 informovala o stovkách obrázkov a raných hieroglyfov, ktoré sa datujú do obdobia pred vznikom dynastií, konkrétne do konca 4. tisícročia pred Kristom. pred Kr., možno datovať. Tieto objavy robia z tejto oblasti kľúčové miesto pre pochopenie vzniku prvého teritoriálneho štátu na svete, a to prostredníctvom výskumu egyptológa Prof. Dr. Ludwiga Morenza z Bonnskej univerzity.

Región bol pred viac ako 5 000 rokmi tranzitnou oblasťou pre expedície a oblasťou lovu a má severo-južné rozšírenie približne 800 kilometrov. Podľa prof. Dr. Morenza považuje nápis, ktorý pomenúva vládcu „Škorpión“, za „najstaršie známe znamenie s názvom miesta na svete“. Na skalnom nápise vo Wadi Abu Subeira je nástenný nápis „Doména horského kráľa Škorpióna“, ktorý obsahuje aj tri ďalšie hieroglyfy. Tento skalný nápis je dôkazom ranej formy územných nárokov a predstavuje skoré vyjadrenie nárokov na moc.

Objavenie Wadi Al-Malik

Ďalší zaujímavý objav v susednom Sudáne ilustruje historický dosah tejto oblasti: 5 000 rokov stará skala v Sudáne ukazuje najstarší známy názov miesta na svete, „Wadi Al-Malik“. Našiel sa tu aj skalný nápis s rovnakým nápisom „Doména kráľa Horusa Škorpióna“. Je to pozoruhodný údaj o politických štruktúrach tej doby. Vládca Škorpión, ktorý žil okolo roku 3070 pred Kr. Rok 500 pred Kristom sa často spája so vznikom prvého územného štátu v údolí Nílu, ktorý sa rozprestieral na 800 kilometroch.

Prof. Dr. Morenz vysvetľuje, že nápis predstavuje významný míľnik pre archeológiu, pretože výrazne obohacuje chápanie politického a kultúrneho vývoja starovekého Egypta. Na rozlúštenie starých kresieb existovala úzka spolupráca medzi univerzitou v Bonne a egyptským ministerstvom pre starožitnosti. Význam týchto nálezov umocňuje nález ďalších skalných nápisov a keramiky z tohto obdobia.

Hieroglyfy a ich význam

Niektoré z objavov zahŕňajú aj rané príklady hieroglyfov, jedného z najstarších známych systémov písania na svete. Hieroglyfy vznikli okolo roku 3000 pred Kristom. C.E. a používali sa na zaznamenávanie informácií, komunikáciu a vo veľkej miere aj na náboženské texty. Ich použitie sa rozšírilo nielen na písanie, ale aj na matematické výpočty a dokonca aj na umelecké zobrazenia v pyramídach a chrámoch.

Rozlúštenie týchto znakov bolo dlho záhadou, kým Jean-François Champollion v roku 1824 neurobil prelom s Rosettskou doskou. To dokázalo dôležitosť hieroglyfov pre pochopenie egyptskej kultúry a histórie. Kombinácia novoobjavených skalných nápisov s hieroglyfmi ponúka hlbší pohľad do ranej egyptskej spoločnosti a inscenácie vlády, a to aj prostredníctvom zobrazenia víťazstiev nad nepriateľmi zobrazených v skalnom umení.

Celkovo sú súčasné nálezy vo Wadi el Malik a neďalekom Sudáne brilantným dôkazom zložitosti ranej egyptskej civilizácie. S plánovanou rozsiahlou výskumnou iniciatívou Morenz dúfa, že tieto objavy ešte viac prehĺbi a sprístupní širšiemu publiku, ako sú prehliadky a plánované návštevnícke centrum, aby sa zachoval a sprostredkoval odkaz tejto fascinujúcej doby.