Silné bieloruské ženy: Boj za slobodu a rovnosť!
Dr. Olga Shparaga, politická filozofka a hosťujúca vedkyňa na UNI Hagen, skúma feministické perspektívy a demokratickú participáciu.

Silné bieloruské ženy: Boj za slobodu a rovnosť!
Dr. Olga Shparaga, významná politická filozofka, utiekla z Bieloruska v roku 2020 po tom, čo sa zúčastnila na politických protestoch. Protesty prišli v kontexte sporných prezidentských volieb, ktoré pritiahli masívnu medzinárodnú pozornosť na represívne opatrenia bieloruskej vlády. Shparaga, ktorý bol zadržiavaný 15 dní, sa rozhodol utiecť zo strachu z opätovného zatknutia. Jej cesta viedla cez Litvu do Nemecka a neskôr do Rakúska. Od začiatku roku 2023 je hosťujúcou vedkyňou na Katedre filozofie III na FernUniversität v Hagene a dala si za cieľ vytvoriť podmienky, ktoré môžu posilniť demokratickú participáciu, najmä prostredníctvom výskumu o feministickom aktivizme.
Shparaga sa dlhé roky pozná s profesormi Thomasom Bedorfom a Felixom Ackermannom, ktorí sa zasadzovali za štipendium od Philipp Schwartz Initiative Humboldtovej nadácie, ktorá podporuje výskumníkov v ohrození. Okrem akademickej práce je Shparaga tiež spoluzakladateľkou Európskej vysokej školy slobodných umení (ECLAB) v Bielorusku a zohrávala ústrednú úlohu vo feministickej skupine Koordinačnej rady, ktorá zastupuje politickú opozíciu v ére Svetlany Tikhanovskej. Vo svojej knihe „Revolúcia má ženskú tvár“ skúma úlohu žien v demokratickom hnutí a zdôrazňuje ich podstatný prínos do politického prostredia.
Ženy v bieloruskom aktivizme
Protesty v Bielorusku, ktoré vypukli v auguste 2020 po prezidentských voľbách, sú bezprecedentné ako revolučné hnutie a budú pokračovať až do konca roku 2020. Pozoruhodná je najmä úloha žien, ktoré sa spojili v reťaziach solidarity a stali sa hybnou silou protestov. V tomto období sa formovali nielen tradičné formy protestu, ale aj nové akty odporu, ktoré boli namierené proti brutálnej vládnej moci a vyjadrovali emotívne reakcie na násilie voči známym. Ženské pochody sa rýchlo stali týždennou tradíciou. Slávne osobnosti ako Sviatlana Tsikhanouskaya, Veranika Tsapkala a Maryia Kalesnikava viedli hnutie po tom, čo boli mužskí politickí aktéri uväznení.
Výskum o ženskom aktivizme v Bielorusku poukazuje na to, že viac ako 50 % opýtaných žien sa po auguste 2020 stalo aktívnymi na protest proti vládnej brutalite. nahlas laender-analyses.de Tlak a represie zo strany bieloruského mocenského aparátu spôsobili, že mnohé z existujúcich ženských a rodových organizácií boli nútené zastaviť svoju prácu alebo opustiť krajinu. Pred rokom 2020 boli tieto organizácie v porovnaní s vládnymi iniciatívami sotva viditeľné.
Moderný bieloruský feminizmus
Ženský aktivizmus v Bielorusku sa rozvinul spolu s vojnou na Ukrajine, ktorá sa začala v roku 2022. Početné aktivistky teraz podporujú Ukrajincov, pričom zároveň sa zvýšila migrácia bieloruských žien, najmä po voľbách v roku 2020. Odhaduje sa, že 40 % opýtaných aktivistiek žilo v roku 2022 mimo Bieloruska. Napriek problémom, najmä s dvojitým zaťažením platenou prácou a aktivizmom, je jasné, že odvaha mnohých žien nie je zlomená.
Shparaga vo svojej práci v Hagene plánuje seminár o feministickom pohľade na sociálnu väzbu, ktorý sa bude venovať aj prepojeniu rodových otázok a politickej angažovanosti. Diskusia o úlohe žien v odboji je naďalej intenzívna a vyvoláva otázky o ich zastupovaní. Zatiaľ čo niektoré hlasy vo feministickom hnutí v Bielorusku sú skeptické, pokiaľ ide o to, či protesty môžu skutočne rozvrátiť heteropatriarchálne hodnoty, je nepopierateľné, že mobilizácia žien je považovaná za základnú súčasť bieloruského protestného hnutia. Ich schopnosť uplatňovať vplyv v patriarchálnej spoločnosti sa považuje za „mäkkú silu“, ktorá pôsobí v štruktúrach ovládaných mužmi.
Dr. Olga Shparaga využíva svoju platformu na zverejňovanie výsledkov svojho výskumu mimo akademického prostredia a na boj za práva žien. Vďaka tomu je ich práca oceňovaná nielen vo vedeckej komunite, ale má aj potenciál podnietiť širšie spoločenské diskusie o rode, politike a aktivizme v Bielorusku.