Bochum sa stáva centrom výskumu Avicenna – nový profesor prináša vedomosti!

Bochum sa stáva centrom výskumu Avicenna – nový profesor prináša vedomosti!

8. marec 2025 je pre Porúrsku univerzitu v Bochume dôležitým dňom, keď sa profesor Dr. Andreas Lammer ujme profesúry arabistiky so zameraním na dejiny vedomostí. Jeho cieľom je skúmať dejiny vedy a filozofie v kontexte arabských učencov. Lammer nadväzuje na dlhú tradíciu, ktorá od 70. rokov presahuje hranice jeho odboru. Zameriava sa najmä na dielo vplyvného učenca Avicennu (Ibn Sīnā), ktorého filozofiu považuje za ústrednú pre prepojenie antickej a islamskej vedy.

Avicenna, ktorý je považovaný za lekára, filozofa, prírodovedca a matematika, revidoval Aristotelovu filozofiu a ďalej ju rozvinul do jednotného systému. Lammer vníma tento proces ako kľúčovú funkciu pre neskorší rozvoj vedomostí v Európe. V rámci svojho výskumu povedie výskumný projekt „Avicenna Live: The Immediate Context of Avicenna’s Intellectual Formation“ (ALIVE), ktorý je financovaný „počiatočným grantom“ Európskej rady pre výskum (ERC) vo výške 1,5 milióna eur do konca roka 2028. news.rub.de nahlásené.

Výskum a výučba

Lammer má za sebou pôsobivú akademickú kariéru. Vyštudoval filozofiu a nemčinu na Univerzite Júlia Maximiliána vo Würzburgu, následne magisterský program filozofie na King's College London. Doktorát získal na Univerzite Ludwiga Maximiliána v Mníchove, kde sa vďaka doktorátu z filozofie a arabistiky stal odborníkom vo svojom odbore. Predtým pôsobil na rôznych univerzitách v Nemecku vrátane Würzburgu a Kolína nad Rýnom, kde viedol významné výskumné projekty grécko-arabsko-latinských dejín filozofie a vedy, ako napr. ruhr-uni-bochum.de zdôrazňuje.

Jeho výskum sa zameriava nielen na Avicennu, ale aj na recepciu (neskoro) starovekej gréckej vedy v islamskom svete. Lammer tiež skúma trvalý vplyv arabských textov na európske intelektuálne dejiny, čo je podľa neho téma, ktorá je podľa neho často prehliadaná. K rozvoju modernej vedy a filozofie významne prispeli mnohé diela arabských učencov napísané medzi 8. a 14. storočím, ako napr. qalamquest.com vysvetlil.

Avicenna a jeho vplyvy

Najmä Avicennove diela mali trvalý vplyv na tvár európskej vedy. Jeho „kánon medicíny“ sa stal referenčným dielom, ktoré bolo vysoko cenené v Európe aj na Strednom východe. Arabskí učenci však mali veľký vplyv aj v iných disciplínach: Al-Khwarizmi je uctievaný ako otec algebry, zatiaľ čo astronómovia ako Al-Battani vytvorili presné katalógy hviezd. Tieto úspechy ilustrujú ústrednú úlohu arabských vedcov pri uchovávaní a ďalšom rozvoji starovekých vedomostí.

Preklady mnohých starovekých gréckych textov do arabčiny v „Dome múdrosti“ v Bagdade významne prispeli k prenosu vedomostí do neskoršej doby v Európe. Ústrednou otázkou, ktorú si Lammer kladie, je, ako filozofia Avicennu a ďalších arabských učencov ovplyvnila scholastickú filozofiu stredoveku, najmä prostredníctvom ich prekladov a úprav do latinčiny.

S plánovaným výskumným centrom Avicenna na Filologickej fakulte v Bochume sleduje Lammer cieľ osloviť medzinárodných výskumníkov, a tak ďalej zintenzívniť oddanosť histórii arabských znalostí. Jeho cieľom je získať ďalšie financovanie od tretích strán s cieľom trvalo propagovať tieto dôležité témy a sprístupniť ich širšej verejnosti.