Federálne ministerstvo výskumu vyberá: Einsteinov teleskop a IceCube-Gen2 v centre pozornosti!

Federálne ministerstvo výskumu vyberá: Einsteinov teleskop a IceCube-Gen2 v centre pozornosti!

Federálne ministerstvo výskumu 21. júla 2025 zverejnilo užší zoznam národného procesu stanovovania priorít pre rozsiahle výskumné infraštruktúry. Na tomto zozname je deväť významných projektov vrátane Einsteinovho teleskopu a rozšírenia neutrínového observatória IceCube. Univerzita v Münsteri zohráva ústrednú úlohu v oboch projektoch, čo podčiarkuje význam týchto projektov pre nemecký a medzinárodný výskum.

Proces uprednostňovania, ktorý existuje od roku 2024, vyhodnotil celkovo 32 žiadostí od 56 sponzorských inštitúcií. Zaradenie do užšieho zoznamu signalizuje, že tieto projekty budú mať prioritu, aj keď v súčasnosti neexistuje žiadny finančný záväzok.

Technologický pokrok v oblasti výskumu neutrín

K podporným zariadeniam Einsteinovho teleskopu patria renomované inštitúcie ako Rheinisch-Westfälische Technische Hochschule Aachen, Ruhr University Bochum a Technická univerzita v Drážďanoch. Na vývoji ďalekohľadu sa aktívne podieľajú vedci z univerzity v Münsteri, vrátane prof. Dr. Alexandra Kappesa a prof. Dr. Christine Thomasovej. To má umožniť detekciu gravitačných vĺn a poskytnúť tak cenné poznatky o správaní čiernych dier a iných kozmologických javov.

Rozšírenie observatória IceCube na IceCube-Gen2 je tiež kľúčovým krokom vo výskume neutrín. IceCube už v roku 2013 objavil vysokoenergetické neutrína z vesmíru, čo znamenalo začiatok vedy o vysokoenergetických neutrínach. V roku 2018 sa medzinárodnému tímu podarilo identifikovať zdroj kozmického neutrína, čo znamená historický prielom.

Očakáva sa, že IceCube-Gen2 desaťnásobne zvýši rýchlosť detekcie kozmických neutrín. To nielenže podporí výskum neutrín, ale prispeje aj ku geofyzike, glaciológii a výskumu klímy. Vývoj týchto nových technológií by mohol výrazne zlepšiť naše chápanie vysokoenergetického vesmíru v nasledujúcom desaťročí.

Gravitačné vlny a ich význam pre astronómiu

Výskum gravitačných vĺn je založený na teóriách Alberta Einsteina, ktoré vyvinul pred viac ako 100 rokmi. Einstein uznal, že gravitácia je vlastnosťou priestoru a času a nemala by sa na ňu pozerať ako na klasickú silu. Hmota ohýba priestor, čo je podobné účinku neviditeľnej sily. Keď sa masívne objekty zrýchľujú, vytvárajú gravitačné vlny, ktoré sa pohybujú rýchlosťou svetla a krátkodobo menia priestor.

Meranie gravitačných vĺn po prvý raz umožnil detektor LIGO v USA. Detektor LIGO pozostáva z dvoch pravouhlých trubíc, z ktorých každá má dĺžku 4 km, obsahujúcich laserové lúče, pričom vlny spôsobujú dočasnú zmenu laserových lúčov. Prvé úspešné merania boli zaznamenané v roku 2015, keď sa dve čierne diery zrazili vo vzdialenosti 1,3 miliardy svetelných rokov.

From autumn 2023, the researchers hope to be able to receive weekly gravitational wave signals. V pláne je vytvoriť globálnu sieť teleskopov, ktoré budú na takéto udalosti upozornené, aby mohli hľadať viditeľné javy. Tento vývoj by mohol spôsobiť revolúciu v astronómii gravitačných vĺn a poskytnúť nový pohľad na vesmír.

Celkovo tieto pokroky v oblasti výskumu neutrín a gravitačných vĺn ukazujú narastajúcu priekopnícku prácu vedcov v Nemecku a na medzinárodnej úrovni. Univerzita v Münsteri a jej partneri podnikajú významné kroky, aby výrazne rozšírili naše znalosti o vesmíre.