Vznik eliptických galaxií: Nový pohľad na vesmír

Vznik eliptických galaxií: Nový pohľad na vesmír

Veľký tresk, ku ktorému došlo pred 13,8 miliardami rokov, znamená začiatok nášho času, priestoru a hmoty. Táto základná kozmologická pravda sa dnes intenzívnejšie skúma, najmä prostredníctvom práce prof. Dr. Pavla Kroupu a Dr. Edy Gjergovej, ktorí sa zameriavajú na vznik eliptických galaxií. Ich štúdie ukazujú, že 380 000 rokov po Veľkom tresku sa vytvorili prvé atómy a vesmír sa stal priesvitným, čo viedlo k vytvoreniu žiarenia kozmického pozadia. Toto žiarenie možno ešte aj dnes zachytiť vysoko citlivými ďalekohľadmi, ako napr uni-bonn.de nahlásené.

Vedci si uvedomili, že eliptické galaxie vznikli v raných štádiách vesmíru a tvorili veľké množstvo hviezd. Tieto zrody galaxií, ktoré trvali len niekoľko stoviek miliónov rokov, sú v kozmologickom meradle krátke. Ústredným aspektom ich práce je meranie vzdialenosti medzi týmito galaxiami a výpočet času, kedy vznikli. Je zaujímavé, že časť žiarenia z kozmického pozadia môže pochádzať z týchto prvých štruktúr, pričom Kroupa naznačuje, že by to mohlo byť okolo 1,4 percenta.

Kozmologické pozadie

Merania ukazujú, že žiarenie pozadia nie je homogénne; skôr vykazuje malé, ale významné rozdiely v intenzite. Tieto variácie naznačujú, že hmota, plyn, nebola po Veľkom tresku rovnomerne rozložená, čo viedlo k vytvoreniu galaxií. Kolísanie žiarenia pozadia je len niekoľko tisícin percent. Takéto výsledky vyvolávajú otázky a potenciálne spochybňujú štandardný model kozmológie. Možno bude potrebné prehodnotiť históriu vesmíru, hovorí Kroupa.

Ďalšia oblasť výskumu sa týka gravitačných vĺn, ktoré sa intenzívnejšie študujú od prvých experimentov Josepha Webera v 60. rokoch minulého storočia. Tieto vlny, ktoré pôvodne teoreticky predpovedal Albert Einstein, ponúkajú nové spôsoby merania kozmických udalostí, ako sú kolabujúce hviezdy a čierne diery. Prvé merania za posledné dve desaťročia boli prelomové a ukázali, že systémy ako LIGO v USA a Virgo v Európe sú schopné registrovať také jemné signály. nahlas thphys.uni-heidelberg.de Tieto systémy sú kľúčové pre ďalší rozvoj astronómie.

Budúce perspektívy

Súčasné a budúce projekty detekcie gravitačných vĺn zahŕňajú ďalší vývoj a vylepšené technológie. Patria sem výkonnejšie lasery a väčšie teleskopy, ako aj inovatívne prístupy, ako je LISA, plánovaný vesmírny projekt plánovaný na spustenie v roku 2010. Bude pozostávať z troch satelitov usporiadaných do špeciálnej formácie na meranie vzdialeností medzi testovacími masami s presnosťou na úrovni pikometrov. Tieto pokroky by mohli poskytnúť základný pohľad na vesmír a udalosti bezprostredne po Veľkom tresku, ktoré sú výsledkom mezdata.de je podporovaný.