Digitálna revolúcia: Ako pandémia zmenila schopnosti Nemecka!

Digitálna revolúcia: Ako pandémia zmenila schopnosti Nemecka!

Pandémia COVID-19 otriasla nielen globálnou ekonomikou, ale dala do pohybu aj neúprosné procesy digitalizácie. Najmä v nemeckom kontexte vyvstala otázka, nakoľko táto výnimočná situácia ovplyvnila digitálne zručnosti občanov. Komplexná štúdia vykonaná profesormi na Univerzite v Duisburgu-Essene ponúka nové pohľady na digitálny rozvoj v tomto období.

V roku 2020, keď prvé videokonferencie často začínali otázkou „Počuješ ma?“ digitálna práca bola v Nemecku stále veľmi neobvyklá. Štúdia, ktorá bola realizovaná v Interdisciplinárnom centre pre výskum vzdelávania (IZfB) a v rámci výskumného zamerania ForBilD – „Vzdelávanie v digitálnom svete“, skúmala 1 143 ľudí vo veku 18 až 87 rokov, ktorí pravidelne využívajú internet. Výsledky boli nedávno prezentované na konferencii CHI o interakcii medzi človekom a strojom a ukazujú, že mnohí Nemci počas blokovania výrazne zlepšili svoje digitálne zručnosti.

Rôzne pokroky v digitálnych zručnostiach

Štúdia ukazuje, že najmä mladí, muži a vzdelaní ľudia, ktorí žijú v mestách, dosiahli výrazný pokrok. Zatiaľ čo iné sociálne skupiny sa tiež naučili zručnosti, rast tam bol menej výrazný. Mediálny psychológ Neubaum, spoluautor štúdie, zdôrazňuje, že opýtaní, ktorí si rozšírili svoje zručnosti, sa cítili nielen bezpečnejšie, ale aj osamelejšie. Tieto ambivalentné pocity ilustrujú, že digitálna komunikácia nemôže plne uspokojiť sociálne potreby.

Pandémia viedla aj k infodémii, v ktorej sa v torrentoch šírili pravdivé a nepravdivé informácie. Respondenti vyjadrili potrebu lepšie rozlišovať medzi dôveryhodnými a pochybnými zdrojmi. Tieto zistenia podčiarkujú zodpovednosť škôl a politiky pri výcviku digitálnych zručností.

Digitálne začlenenie ako kľúč k úspechu

Spojenie medzi digitálnym začlenením a ekonomickým úspechom je nepopierateľné. Podľa Rolanda Bergera kompetencia v narábaní s informačnými a komunikačnými technológiami má rozhodujúci vplyv na súkromnú a ekonomickú oblasť života. Digitálna inklúzia sa považuje za ekonomický „umožňovač“, ktorý nielen uľahčuje prístup na trhy, ale má aj pozitívny vplyv na spoločenský život. Spoločnosti, ktoré počas pandémie trpeli nedostatočnou digitálnou infraštruktúrou, zaznamenali značné straty na príjmoch, čo poukazuje na potrebu spoločnosti „pripravenej na digitálne vysielanie“.

Vývoj indexu digitálnej inklúzie (RB DII) umožnil systematicky skúmať digitálnu inklúziu. Tento index je založený na faktoroch, akými sú prístup k digitálnym technológiám a digitálna gramotnosť obyvateľstva. V rokoch 2017 až 2020 všetky krajiny okrem Sudánu zaznamenali zvýšenie skóre indexu digitálnej inklúzie.

V kontexte pandémie bol čoraz zreteľnejší význam digitálnych médií ako prostriedku komunikácie s cieľom udržiavať sociálne kontakty. Digitalizáciu v sektore vzdelávania podporil „Digitálny pakt pre školy“, aj keď nie bez zjavných nedostatkov v infraštruktúre, ktoré zdôrazňovali potrebu digitálnej transformácie.

Diskusia o základných digitálnych právach sa zintenzívnila. Popredné osobnosti ako Heiko Maas tvrdia, že katalóg základných digitálnych práv je nevyhnutný na to, aby sme mohli čeliť výzvam čoraz digitalizovanejšej spoločnosti. Pandémia jasne ukázala, že digitalizáciu nemožno chápať ako dočasný jav, ale skôr ako zásadný proces, ktorý udržateľne zmení spoločnosť.