AI a ľudia: silní spolu alebo nebezpečne odlišní?

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Výskumníci z Bielefeldskej univerzity publikujú štúdiu o zovšeobecnení AI a ľudskosti v Nature Machine Intelligence.

Forschende der Uni Bielefeld veröffentlichen in Nature Machine Intelligence eine Studie zur Generalisierung in KI und Menschlichkeit.
Výskumníci z Bielefeldskej univerzity publikujú štúdiu o zovšeobecnení AI a ľudskosti v Nature Machine Intelligence.

AI a ľudia: silní spolu alebo nebezpečne odlišní?

Výskumníci z kognitívnej vedy a umelej inteligencie (AI) sú stredobodom súčasnej štúdie, ktorá poskytuje relevantné poznatky o tom, ako sa ľudia prispôsobujú novým situáciám. Tieto poznatky sú kľúčové, pretože stroje majú často problém reagovať na neznáme situácie. Výsledky boli publikované v renomovanom časopise Inteligencia prírodných strojov publikuje a prezentuje interdisciplinárnu spoluprácu viac ako 20 odborníkov, vrátane Dr. Barbary Hammer a Dr. Benjamina Paaßena z Univerzita v Bielefelde.

Doktorka Barbara Hammer zdôrazňuje, že je nevyhnutné pochopiť, ako sa systémy AI vyrovnávajú s neznámym. To je obzvlášť dôležité pre aplikácie v oblastiach, ako je medicína, doprava a rozhodovanie. Štúdia ukazuje, že stroje zovšeobecňujú vnútorne inak ako ľudia, čo má veľký význam pre spoluprácu človeka a AI. Pojem „zovšeobecnenie“ tu zohráva ústrednú úlohu, pretože popisuje schopnosť vyvodzovať závery o neznámych situáciách zo známych informácií.

Kognitívna veda: Interdisciplinárna oblasť

Kognitívna veda je interdisciplinárna veda, ktorá sa zaoberá spracovaním informácií v procesoch vnímania, myslenia a rozhodovania. Študuje kogníciu nielen u ľudí, ale aj u zvierat a strojov. Medzi dôležité disciplíny, ktoré prispievajú ku kognitívnej vede, patrí psychológia, neuroveda, informatika, lingvistika, filozofia, antropológia a sociológia. Rozvoj tejto oblasti sa často spája s takzvaným „kognitívnym obratom“, ktorý sa odohral medzi 40. a 70. rokmi 20. storočia a je považovaný za reakciu na behaviorizmus.

Táto štúdia vytvára spoločnú mapu zovšeobecnenia, ktorá funguje v troch dimenziách – porozumenie, úspech a hodnotenie. Benjamin Paaßen vysvetľuje, že význam zovšeobecnenia je pre ľudí a AI zásadne odlišný. Cieľom výskumu je navrhnúť systémy AI tak, aby mohli lepšie pochopiť a podporovať ľudské hodnoty a logiku rozhodovania.

Udržateľnosť a sociálna zodpovednosť

Projekt, ktorý sa realizuje v rámci spoločného projektu SAIL - Udržateľný životný cyklus inteligentných sociálno-technických systémov, má za cieľ urobiť umelú inteligenciu udržateľnou, transparentnou a orientovanou na človeka. Financuje ho Ministerstvo kultúry a vedy Severného Porýnia-Vestfálska. Táto interdisciplinárna spolupráca medzi kognitívnymi vedcami a výskumníkmi AI je kľúčová pre zosúladenie technologického pokroku so spoločenskými hodnotami.

Pre vývoj týchto technických systémov je rovnako dôležité riešiť výzvy dezinformácií v digitálnom prostredí. Boj proti zavádzajúcim informáciám, najmä v kontexte informácií o zdraví, je ďalšou významnou témou, ktorá spája odborníkov z rôznych odborov. Zvyšovanie povedomia o tejto problematike je kľúčové pre zvýšenie dôvery verejnosti v aplikácie AI.

Pôvodná publikácia s názvom „Aliging Generalization Between Humans and Machines“ vyšla 15. septembra 2025 Inteligencia prírodných strojov zverejnené. Táto štúdia nie je len ďalšou kapitolou kognitívneho výskumu, ale tiež vrhá svetlo na naliehavo potrebnú interakciu medzi ľuďmi a strojmi v čoraz technologickejšom svete.