Klimatické zmeny ohrozujú žraločie zuby: Okysľovanie oceánov na alarmujúcich úrovniach!

Klimatické zmeny ohrozujú žraločie zuby: Okysľovanie oceánov na alarmujúcich úrovniach!

Klimatické zmeny sú jednou z najväčších výziev našej doby a prinášajú so sebou množstvo hrozieb. Zvlášť alarmujúcim vývojom je zvyšujúca sa acidifikácia oceánov, ktorá ovplyvňuje početné formy morského života. Nedávno zverejnený výsledok výskumu z Univerzity Heinricha Heineho v Düsseldorfe (HHU) sa špeciálne zaoberá účinkami tohto okyslenia na žraločie zuby. Štúdia sa objavila vo vedeckom časopiseHranice v námornej vedea najmä skúma zajace útesových žralokov čiernocípych (Carcharhinus melanopterus). nahlas HHU Vyššia koncentrácia CO2 v atmosfére vedie k znižovaniu hodnoty pH morskej vody, čo môže výrazne ovplyvniť stavbu žraločích zubov.

Výskumný tím podrobne skúmal fyzické zmeny žraločích zubov pri rôznych hodnotách pH. Zatiaľ čo zuby sú pri hodnote pH 8,1 v stabilizovanom stave, ako to zažívame dnes, merania pri očakávanej hodnote pH 7,3 v roku 2300 vykazujú výrazné odchýlky. Táto hodnota zodpovedá takmer desaťnásobnému zvýšeniu acidifikácie. Mikroskopické vyšetrenie odhalilo viditeľné poškodenie povrchu, zvýšenú koróziu koreňov a celkové štrukturálne poškodenie zubov v kyslejšej vode.

Dôsledky pre žraloky a ich biotopy

Výsledky naznačujú, že žraločie zuby sú v kyslejšom prostredí štrukturálne slabšie, čím sú náchylnejšie na zlomeniny. Aj keď štúdia berie do úvahy iba vypadnuté zuby, a preto sa nezaoberá potenciálnymi opravnými procesmi u živých žralokov, je alarmujúce, aký citlivý druh by mohol byť na takéto zmeny. Mierne poklesy pH by mohli vážne ohroziť citlivé druhy s pomalými cyklami replikácie zubov.

Prekyslenie oceánov nie je len problémom žralokov. Táto zmena je jedným z kľúčových stresov spôsobených klimatickými zmenami spolu s ďalšími javmi, ako je otepľovanie a úbytok kyslíka, ako napr. Morský Kopernik nahlásené. Ľudské činnosti, ako sú priemyselné emisie a používanie fosílnych palív, viedli za posledných 200 rokov k uvoľneniu obrovského množstva CO2 do atmosféry. Oceány absorbujú asi štvrtinu antropogénneho CO2, ktorý pôsobí proti účinkom globálneho otepľovania, ale je tiež nebezpečný pre biodiverzitu.

Dlhodobé účinky na morský ekosystém

Hladiny zachyteného CO2 menia chemické zloženie morskej vody. Toto zvýšenie kyslosti neovplyvňuje len žraloky, ale aj kalcifikujúce organizmy, ako sú koraly, mušle a planktón. Tieto zmeny môžu priamo ovplyvniť reprodukciu a vývoj lariev kôrovcov, čo následne ohrozuje celkovú biodiverzitu oceánov a potravinové reťazce. Strata tejto biodiverzity nie je len ekologickou tragédiou, ale ohrozuje aj potravinovú bezpečnosť a hospodársku stabilitu mnohých pobrežných regiónov.

Stručne povedané, výskum HHU silne ukazuje, že okyslenie oceánov spôsobené človekom má ďalekosiahle dôsledky pre morský život. Je dôležité udržiavať pH oceánu blízko dnešného priemeru 8,1, aby sa zachovalo zdravie ekosystémov a neohrozila sa rovnováha morských potravinových sietí.