Škandál Ceny za literatúru: Senát v Brémach pobozkal Güntera Grassa z dohľadu!

Škandál Ceny za literatúru: Senát v Brémach pobozkal Güntera Grassa z dohľadu!

18. augusta 2025 si pripomíname výročie škandalózneho incidentu v nemeckej literárnej histórii, ktorý mal hlboký vplyv na udeľovanie cien. V roku 1960 senát v Brémach zrušil udelenie literárnej ceny Günterovi Grassovi za jeho významné dielo „Plechový bubienok“. Senát odôvodnil toto rozhodnutie „morálnymi dôvodmi“, a tak išiel proti porote, ktorá zasa súhlasila s udelením ceny. V rokoch od roku 1954 sa literárna cena neudeľuje len Grassovi, ale aj známym autorom ako Ingeborg Bachmann a Paul Celan. Výsledný škandál viedol v roku 1962 k zásadnej reforme literárnej ceny, ktorú odteraz udeľuje nezávislá nadácia, aby sa predišlo takým kontroverziám ako napr. fernuni-hagen.de nahlásené.

Skupina študentov z FernUniversität v Hagene intenzívne študovala archívne dokumenty incidentu. Pri bádaní v štátnom archíve a mediálnom archíve Güntera Grassa prišli na zaujímavé podrobnosti o vtedajších debatách. Kerstin Herrnkind, jedna zo študentov, dokázala nadviazať osobné spojenie s témou vďaka svojej predchádzajúcej práci v taz v Brémach. Annemarie Mevissen, ktorá pôsobila ako senátorka pre mládež v roku 1960, bola ústrednou postavou sporu a bola za svoje rozhodnutie masívne kritizovaná. Verejná mienka o jej hodnotení bola taká, že ocenenie odmietla z dôvodu ochrany maloletých. Mevissen vyjadrila ambivalenciu v súvislosti s knihou, ktorú považovala za smerujúcu k svetovej literatúre, no podľa výskumu študentov považovala jej časti za „úplne zvrátené“.

Význam slova „plechový bubienok“

„Plechový bubienok“ vydaný v roku 1959 rozpráva príbeh malého Oskara Matzeratha, ktorý sa vo veku troch rokov rozhodol prestať rásť. Kniha nie je len autobiografickým románom, ale zaoberá sa aj zážitkami počas národného socializmu a povojnového obdobia v Gdansku. Je považovaný za jeden z najvplyvnejších nemeckých románov 20. storočia a odráža zložité mechanizmy sociálnej represie. Grassovo dielo bolo literárnym aj spoločenským príspevkom k vyrovnaniu sa s minulosťou.

Samotný Günter Grass, narodený 16. októbra 1927 v Danzigu, zanechal kontroverzný odkaz. Jeho život a dielo nemožno vnímať bez kritického pohľadu na dobu, v ktorej slúžil ako vojak vo Waffen-SS. Toto členstvo opakovane vyvolalo vážne diskusie o jeho morálnej autorite. Grass, ktorý zomrel v roku 2015, bol napriek tomu známy ako nositeľ Nobelovej ceny za literatúru a kritický intelektuál. Jeho politické vyhlásenia a angažovanosť, najmä voči SPD, formovali jeho verejný obraz. Neskôr vyvolala rozruch báseň „Čo treba povedať“ a bola kritizovaná ako antisemitská, čo opäť viedlo k rozdeleniam,](https://www.fr.de/kultur/literatur/guenter-grass-biografie-literatur-nobelpreis-zweiter-weltkrieg-kontroversen-92723506.html) je perspektíva ktoré Harro Zimmermann vo svojej obsiahlej biografii ponúka Grass.

Aktuálny vývoj v súvislosti s Günterom Grassom

V súčasnosti diskusia naďalej vrhá tieň na Nadáciu Güntera Grassa, ktorá udeľuje literárnu cenu „Albatros“. Americký autor Dave Eggers, ktorý bol pozvaný na nadchádzajúce odovzdávanie cien, svoju účasť v krátkom čase zrušil. Vo svojom vyhlásení kritizoval potrebu venovať sa Grassovým kontroverzným výrokom o Izraeli a Iráne. Eggersovo odmietnutie nie je namierené proti nadácii alebo samotnej cene, ale skôr odráža hlboký konflikt, ktorý formuje Grassov odkaz. Nadácia Güntera Grassa udeľuje vysoko dotovanú literárnu cenu, ktorá sa od roku 2006 udeľuje každé dva roky, sumou 40 000 eur. Eggers a jeho prekladatelia sa delia o túto cenu za dielo „Zeitoun“, ktoré sa považuje za prosbu o morálnu odvahu. V cene porota ocenila aj vynikajúci preklad Ulrike Wasel a Klausa Timmermanna.