V centre pozornosti námorná história: Konferencia zdôrazňuje globálne prepojenia!

V centre pozornosti námorná história: Konferencia zdôrazňuje globálne prepojenia!

8. júla 2025 sa na FernUniversität v Hagene konala dôležitá konferencia, ktorá zdôraznila vplyv mora na globálnu históriu. Podujatie zorganizovala Spoločnosť pre globálnu históriu (GfGG) a bolo venované téme „Globálna námorná história“. Konferencia trvala tri dni a zahŕňala rôzne prezentácie na rôzne námorné témy, ktoré povzbudzovali účastníkov, aby sa zamysleli nad úlohou morí v histórii a súčasnosti.

Prof. Christian Bunnenberg z Ruhr University Bochum zdôraznil rastúci vplyv výletnej turistiky na pobrežné spoločnosti. Okrem toho Prof. Dr. Jürgen G. Nagel uvádza, že približne 90 percent celosvetovej prepravy tovaru sa uskutočňuje po mori, čo podčiarkuje zásadný význam námorných trás pre medzikontinentálny obchod. Historici, ktorí sa zúčastnili na konferencii, vyzvali na odklon od rozšíreného „teracentrizmu“ v historiografii a zdôraznili globálny kontext, ktorý more poskytuje.

Rôzne prednášky a témy

V celkovo šiestich prednáškových blokoch sa diskutovalo o rôznom historickom vývoji od najstarších vydlabaných člnov až po moderné výletné lode. Prednášky objasnili, že námorné spojenia mali ústredný význam už v praveku. Doktor Fabian Fechner tiež upozornil, že more neslúži len ako obchodná cesta, ale aj ako životný priestor pre posádky lodí.

Ústrednou témou diskusie bola aj úloha prístavov a prístavných miest v histórii. Kritické hlasy, ako napríklad Leo Ryczko, sa zaoberali eurocentrizmom v historickej vede a vyzdvihovali úspechy domorodých kultúr. Zaoberali sa aj klimatickými zmenami a súvisiacimi ekologickými zmenami ovplyvňujúcimi námornú ekológiu, pričom sa zdôraznili súčasné výzvy, ktorým oceány čelia.

Politika pamäti a vplyv turizmu

Ďalším dôležitým bodom diskusie bola politika spomienky v súvislosti s miestami nespravodlivosti a otroctva v podaní PD Dr. Ulrike Schmieder. Vplyv masovej turistiky, najmä na domorodé námorné spoločnosti, študovala prof. Dr. Ulrike Nennstiel, ktorá sa zaoberá touto problematikou. Konferencia bola ponúkaná v hybridnom formáte, takže prezentácie mohli sledovať ako na mieste, tak aj digitálni diváci.

V širšom kontexte je zrejmé, že námorná história je úzko spojená s otázkami globalizácie a deglobalizácie. Historici ako Michael North, ktorý študuje úlohu morí vo svetových dejinách, potvrdzujú, že námorníctvo v priebehu storočí formovalo významný ekonomický, kultúrny a politický vývoj. Je tragické, že dobývanie morí je často sprevádzané utrpením a negatívnymi vplyvmi, ako je otroctvo, choroby a nebezpečné únikové cesty.

V súčasnosti má ľudská činnosť naďalej ničivý vplyv na morské ekosystémy, ktoré ohrozuje nadmerný rybolov, úniky ropy a intenzívny cestovný ruch. Stredozemné more, kedysi centrálna obchodná oblasť, dnes funguje aj ako nebezpečná úniková cesta pre mnohých ľudí, ktorí hľadajú bezpečie a lepší život. Konferencia v Hagene ponúkla nielen platformu na prenos vedomostí, ale aj na zamyslenie sa nad výzvami, ktorým čelia oceány a ich používatelia.

Ako tvrdí Felipe Fernández-Armesto, globalita sa možno objavila zo slanej vody, ale námorná perspektíva ešte nezískala potrebnú vedúcu úlohu v historiografii. Tohtoročná konferencia GfGG predstavovala krok k hlbšiemu spojeniu s morom ako ústredným prvkom globálnej histórie. Účastníci si mohli vymieňať najnovšie výsledky výskumu a iniciovať interdisciplinárne debaty, ktoré by mali podporiť budúce perspektívy globálnej námornej histórie.