Nová metóda odhaľovania propagandy: Bochumskí výskumníci sú v centre pozornosti!

Nová metóda odhaľovania propagandy: Bochumskí výskumníci sú v centre pozornosti!

Dezinformačné kampane sú čoraz väčším problémom, ktorý sa netýka len tradičných médií, ale je rozšírený aj v messengerových službách ako WhatsApp, Telegram a Signal. 13. augusta 2025 tím výskumníkov z Ruhr University Bochum a University of Lausanne predstavil novo vyvinutú metódu na zisťovanie propagandistických účtov na telegrame na bezpečnostnom sympóziu USENIX v Seattli. Táto metóda má potenciál účinne podporovať boj proti dezinformáciám.

Prezentácia pod vedením Prof. Dr. Rebekah Overdorf vynikla tým, že kolektív autorov získal prestížne ocenenie Distinguished Paper Award. Metodika je nielen rýchlejšia a lacnejšia ako doterajšie ľudské moderovanie, ale výrazne ju prevyšuje aj z hľadiska efektívnosti. Analýzou 13,7 milióna komentárov z 13 telegramových kanálov s politickým alebo spravodajským zameraním výskumníci zistili, že 1,8 percenta z týchto komentárov možno klasifikovať ako propagandu, najmä od proruskej siete.

Účinnosť nového detekčného mechanizmu

Novovyvinutý detekčný mechanizmus dokázal odhaliť propagandu s úspešnosťou 97,6 percenta, čo je o 11,6 percenta lepšie ako priemerná efektivita ľudskej moderovania. To sa značne líši, pretože niektoré kanály majú mieru detekcie iba 20 percent, zatiaľ čo iné môžu dosiahnuť viac ako 95 percent. Tieto rozdiely ilustrujú, aká neúčinná môže byť ľudská umiernenosť v boji proti dezinformáciám.

Pri tomto moderovaní je problémom aj vysoká manuálna námaha. Moderátori obsahu sú často vystavení psychickému stresu, najmä keď sa musia nepretržite zaoberať problematickým obsahom. Nový algoritmus by mohol pomôcť znížiť toto úsilie a zlepšiť pracovné podmienky moderátorov.

Kontext dezinformácií

Boj proti dezinformáciám je obzvlášť dôležitý v čase krízy, keď sa na sociálnych sieťach rýchlo šíria falošné správy a konšpiračné príbehy. Odborníci sa domnievajú, že spoločnosť nie je náchylnejšia na tieto naratívy ako kedysi, ale výskyt takéhoto obsahu sa výrazne zvýšil. Často sa to robí so strategickým cieľom vyvolať negatívne pocity, ako je strach alebo hnev, čo podčiarkuje dôležitosť novo vyvinutých metód na identifikáciu propagandy.

Podľa prieskumu z prvého štvrťroka 2023 48 percent používateľov internetu v Nemecku uviedlo, že narazili na nepravdivé alebo nespoľahlivé informácie. Dezinformácie sa stali strategickým nástrojom používaným špeciálne na manipuláciu názorov, najmä vo volebných kampaniach. Napriek týmto výzvam vedci z oblasti komunikácie zdôrazňujú, že neexistujú žiadne akútne hrozby pre demokraciu zo strany dezinformácií.

Každý používateľ môže aktívne zakročiť proti dezinformáciám tým, že ich kriticky spochybňuje, porovnáva zdroje a kontroluje odosielateľov informácií. Európske inštitúcie vytvorili jasné nariadenia, aby platformy ako Facebook, YouTube a TikTok boli zodpovedné za riešenie problematiky dezinformácií. Zákon o digitálnych službách vyžaduje, aby tieto platformy posúdili riziká pre svojich používateľov a prijali účinné opatrenia proti dezinformáciám.

Vývoj na Porúrskej univerzite v Bochume by mohol byť rozhodujúcim krokom k lepšiemu informačnému prostrediu, v ktorom možno dezinformácie nielen rýchlejšie odhaliť, ale aj účinnejšie bojovať proti nim. Záblesk nádeje v dobe charakterizovanej neistotou a preťažením informáciami.