Nový záblesk nádeje: aktivácia imunity zistená pri spastickej paraplégii!

Nový záblesk nádeje: aktivácia imunity zistená pri spastickej paraplégii!

Najnovší vývoj vo výskume spastickej paraplégie typu 15 je stredobodom interdisciplinárneho projektu vedeného Prof. Dr. Elvirou Mass z Inštitútu LIMES na Univerzite v Bonne a Dr. Marcom Beyerom z Nemeckého centra pre neurodegeneratívne choroby (DZNE). Toto ochorenie postihuje neuróny v mozgu, ktoré sú zodpovedné za kontrolu pohybu a spôsobuje nekontrolované zášklby a paralýzu, ktorá zvyčajne začína v neskorom detstve. Presný spúšťač smrti mozgových buniek nie je v súčasnosti známy, ale zdá sa, že kľúčovú úlohu zohráva defekt v géne SPG15, ktorý je zodpovedný za dôležitý proteín. Podľa vedcov dochádza k masívnemu zápalu skôr, ako dôjde k prvému poškodeniu neurónov, čo naznačuje skorú progresiu ochorenia.

Štúdia sa zameriava najmä na úlohu imunitného systému, pričom výskumníci skúmajú správanie mikroglií – imunitných buniek v mozgu – a imunitných buniek z kostnej drene. Mikroglie migrujú do mozgu počas embryonálneho vývoja, zatiaľ čo iné imunitné bunky sa tam môžu dostať cez krvný obeh. Pozoruhodná časť výskumu zahŕňa označovanie buniek kostnej drene fluorescenčným farbivom, aby sa odlíšili od mikroglií. Mikroglie sa menia na začiatku ochorenia a transformujú sa na takzvané „mikroglie spojené s ochorením“, ktoré uvoľňujú mediátorové látky a podporujú aktiváciu cytotoxických T buniek. Táto interakcia zvyšuje zápalový proces, čo naznačuje, že skorá imunitná aktivácia charakterizuje prvé fázy ochorenia a nie stratu motorických neurónov.

V centre pozornosti neurologické autoimunitné ochorenia

Okrem toho výskum na Charité – Universitätsmedizin Berlin objasňuje vývoj, diagnostiku a liečbu neurologických ochorení, ktoré sú ovplyvnené autoprotilátkami. Klinická výskumná skupina „BecauseY“ je financovaná Nemeckou výskumnou nadáciou (DFG) sumou 6,2 milióna eur počas štyroch rokov. Táto skupina sa zameriava na skúmanie frekvencie, cieľov a funkcií autoprotilátok ovplyvnených neurónmi, ktoré môžu potenciálne spúšťať ochorenia, ako je demencia, epilepsia, psychózy a autoimunitná encefalitída. Prof. Dr. Matthias Endres poukazuje na to, že potreba výskumu autoimunity v neurológii a psychiatrii je stále veľká.

V rámci výskumu vznikne centrum, ktoré spája základný a klinický výskum. Tu sa budú zbierať vzorky pacientov s cieľom vyvinúť nové diagnostické testy a inovatívne terapeutické metódy. Výskumníci pod vedením Prof. Dr. Haralda Prüßa plánujú znovu vytvoriť autoprotilátky a pochopiť, ako fungujú. Možnosti, ktorými možno v budúcnosti liečiť autoprotilátky, by mohli poskytnúť pohľad aj na iné ochorenia, ako je mŕtvica a neurodegeneratívna demencia.

Potenciálne terapeutické prístupy

Výsledky tohto výskumu sú sľubné a zdôrazňujú dôležitosť interdisciplinárnej spolupráce. Zistenia zo štúdie o spastickej paraplégii typu 15 a neurologických autoimunitných ochoreniach by mohli viesť k novým terapeutickým perspektívam. Patria sem okrem iného lieky na potlačenie imunitného systému, ktoré môžu mať význam nielen pri spastickej paraplégii, ale aj pri iných neurodegeneratívnych ochoreniach, ako je Alzheimer.

Súčasný vývoj ukazuje, že medicína je na komplexnej ceste k lepšiemu pochopeniu príčin a mechanizmov neurologických ochorení. Kombinácia základného výskumu, klinickej aplikácie a interdisciplinárnej spolupráce je kľúčová pre vývoj nových terapií a udržateľné zlepšovanie kvality života postihnutých.

Viac informácií o aktuálnej štúdii a jej výsledkoch nájdete na Univerzita v Bonne, Národný inštitút zdravia ako aj Charité – Univerzitná medicína Berlín.