Neurodiverzita na pracovisku: Príležitosti pre ľudí s ADHD a autizmom

Neurodiverzita na pracovisku: Príležitosti pre ľudí s ADHD a autizmom

Výzvy ľudí s ADHD a autizmom na trhu práce sú stredobodom výskumu psychologičky Kerstin Erdal. V jej doktoráte na FernUniversität Hagen Skúma, ako môžu neurodivergentní ľudia lepšie rozvíjať svoj potenciál. ADHD a autizmus sú často konfrontované s predsudkami a vnímané ako módna choroba alebo sociálne problematické. Toto sú formy neurodivergencie; mozog funguje inak, nie v deficite.

V Nemecku je asi 1-2% dospelých autistov, zatiaľ čo 2-3% majú diagnostikovanú ADHD. Tieto čísla môžu byť dokonca vyššie, pretože mnohí z postihnutých nedostanú diagnózu. Ľudia s ADHD často zápasia s problémami s učením, nepozornosťou a impulzívnym správaním. Realita na trhu práce ukazuje, že len 4 z 10 ľudí s autizmom sú zamestnaní, zatiaľ čo ľudia postihnutí ADHD majú často problém udržať si prácu. Dlhodobá nezamestnanosť často vedie k psychickým problémom, ako sú depresie a úzkostné poruchy.

Relevantnosť podporného pracovného prostredia

Vhodné zamestnanie môže mať pre neurodivergentných ľudí mimoriadne pozitívne účinky. Kerstin Erdal zdôrazňuje, že treba brať do úvahy individuálne potreby. Zamestnávatelia by mali spolupracovať so zamestnancami na vytvorení vhodného prostredia na posilnenie odolnosti dotknutých osôb a pomôcť im dlhodobo udržať si prácu. To zahŕňa opatrenia, ako je tiché pracovné prostredie, pomocná technológia, ústupové oblasti a jasné pokyny.

Jednou z výziev na pracovisku pre neurodivergentných jedincov je vnímanie stresu. Toto je intenzívnejšie kvôli rozdielom v zapojení mozgu, najmä vo fungovaní amygdaly. Ľudia s autizmom majú často ťažkosti v sociálnych situáciách a potrebujú zavedené rutiny, aby sa cítili pohodlne.

Úspešné príklady z praxe

Pozoruhodný príklad integrácie neurodivergentných zamestnancov možno nájsť v brandingovej agentúre Zürich Dvojnásobný. Agentúra vedená Mariusom Deflorinom a Noé Robertom, obom s diagnózou ADHD, sa zameriava na podporu kreativity prostredníctvom rôznych perspektív. Konajú sa tu štruktúrované stretnutia, ktoré sa vyhýbajú dlhým malým rozhovorom. To prospieva najmä zamestnancom s autizmom, ako potvrdzuje Michael Maurantonio.

Agentúra zriadila jednotlivé kancelárie tak, aby minimalizovala hlukové faktory a umožňuje svojim zamestnancom flexibilne organizovať pracovný čas a miesto. Napriek mnohým pozitívnym prístupom v individualizovaných pracovných modeloch Deflorin a Robert referujú o spoločnostiach, ktoré robia len povrchné zmeny bez toho, aby ponúkli skutočnú podporu pre neurodiverzných zamestnancov.

Helene Haker, špecialistka na psychiatriu, tiež varuje pred bagatelizovaním zložitých klinických obrazov, ktoré vznikajú, keď sa „neuropotápači“ nazývajú „superveľmocou“. Mnoho ľudí spadajúcich do autistického spektra často nemá možnosť využiť svoje silné stránky ziskovo.

Neurodiverzita ako príležitosť pre firmy

Pojem „neurodiverzita“, ktorý vytvorila sociologička Judy Singer, popisuje neurologickú diverzitu a predpoklad, že každý mozog funguje inak. Odhaduje sa, že 15 – 20 % svetovej populácie má neurodiverzitu. Táto rôznorodosť môže priniesť konkurenčné výhody v tímoch, ak sa správne využívajú silné stránky každého človeka.

Organizačná poradkyňa Vera Herzmann zdôrazňuje, že firmy sa musia zmeniť, aby uspokojili potreby neurodivergentných zamestnancov. Úpravy kancelárskeho prostredia dokážu prispôsobiť zmyslové citlivosti a podporné pracovné prostredie je rozhodujúce pre pohodu. Len tak možno minimalizovať diskrimináciu na pracovisku a dať priestor individuálnym silným stránkam.

V súhrne možno povedať, že integrácia neurodivergentných zamestnancov nie je len otázkou spravodlivosti, ale aj rozhodujúcim faktorom pre kreativitu a inovačnú silu vo firmách. Podmienky na to však treba v mnohých oblastiach ešte zlepšiť.