Pápež František: Dedičstvo plné protirečení a výziev!

Pápež František: Dedičstvo plné protirečení a výziev!

Pápež František zomrel 22. apríla 2025 na Veľkonočný pondelok vo veku 88 rokov. Jeho pontifikát bol poznačený rozsiahlymi zmenami a množstvom výziev, ktoré ovplyvnili nielen Katolícku cirkev, ale aj celý svet. Profesor Michael Seewald z univerzity v Münsteri bilancuje a opisuje Františka ako osobnosť, ktorú mnohí vnímali ako „veľmi prístupnú“, najmä v úlohe pastora. Napriek tomu mohol ako najvyšší vodca katolíckej cirkvi pôsobiť aj rezervovane.

Seewald poukazuje na to, že František je často považovaný za „nedokončeného“, čo je presný opis každého pápežstva. Zvlášť pozoruhodný je význam, ktorý pripisuje ekonomickej kritike a environmentálnej etike, ktoré presahujú hranice katolíckej cirkvi. Stal sa hlasom pre znevýhodnených a vehementne viedol kampaň za ochranu klímy. Jeho reformy v cirkvi však vykazujú zmiešaný výsledok.

Reformy a výzvy

František mal veľké ambície reformovať cirkev, ale bez toho, aby ju úplne premenil. Požiadavka na duchovno-pastoračný kvantový skok bola ústredným záujmom jeho funkčného obdobia. Pozoruhodným krokom počas vianočnej recepcie v roku 2014 bol „katalóg chorôb“ z Rímskej kúrie, ktorý odsúdil problémy, ako sú pocity nepostrádateľnosti a duchovné skamenenie. Jeho cieľom bolo urobiť kúriu viac misionárskou a posilniť úlohu laikov a žien vo vedúcich pozíciách, najmä v novom základnom zákone, ktorý vstúpil do platnosti v deň Turíc 2022.

František urobil množstvo reforiem, najmä vo vatikánskych financiách, a obmedzil „starú omšu“. Začiatkom roku 2021 tiež zaviedol „synodálny proces“, ktorý mal podporiť nový typ rozhodovania v cirkvi. Tieto prístupy demonštrujú snahu o dialóg cez denominačné a politické hranice a hľadanie odpovedí na výzvy moderného sveta.

Dedičstvo milosrdenstva

Ústrednou témou jeho pontifikátu bolo milosrdenstvo, ktoré zakotvil nielen v doktríne, ale aj v skutkoch. V novembri 2015 otvoril „Svätý rok milosrdenstva“ v Stredoafrickej republike. František sa vždy snažil stavať mosty, najmä v dialógu s inými náboženstvami, napríklad prostredníctvom deklarácie z Abú Zabí, ktorá vytvorila nové prístupy v medzináboženskej spolupráci.

Pokiaľ však išlo o otázky sociálnej spravodlivosti a rovnosti, jeho reformné výsledky často zaostávali za očakávaniami. Hoci kritizoval pomery v Rímskej kúrii a správanie niektorých hodnostárov, jeho vyjadrenia o právach žien a pároch rovnakého pohlavia zostali často len rétorického charakteru. To viedlo k určitej miere neistoty ohľadom konkrétnej realizácie jeho teórií a ideálov.

Seewald vníma blížiace sa konkláve ako významný moment, v ktorom nejde len o voľbu nového pápeža, ale aj o rozhodujúce rozhodnutia o smerovaní budúcnosti katolíckej cirkvi. František nikdy nechcel byť vnímaný ako veľký teológ a nemal pre ďalšie konkláve ani teologické zameranie, ani konkrétnych favoritov.

Záznam jeho pontifikátu ukazuje, že pápež František mal trvalý a komplexný vplyv na Katolícku cirkev i mimo nej. Výzva naplniť požiadavku „svetovej cirkvi“ zostáva ústredným bodom diskusie jeho nástupcov a celej katolíckej komunity. Hoci sa na neho bude spomínať ako na povzbudzovateľa a reformátora, odhalí sa aj hlbší rozpor medzi stanovenými cieľmi a realizovanými zmenami.

uni-muenster.de uvádza, že Francis je pripomínaný ako hlas znevýhodnených a zástanca environmentálnej a ekonomickej kritiky. vaticannews.va rozoberá komplexné reformy jeho pontifikátu a výzvy, ktoré predstavujú. Seewald na záver poznamenáva, že každé pápežstvo má za sebou úspechy a porážky a František nie je výnimkou.