Revolúcia v premávke: Výskumníci z Paderbornu optimalizujú autonómne vozidlá!

Revolúcia v premávke: Výskumníci z Paderbornu optimalizujú autonómne vozidlá!

Univerzita v Paderborne spustila nový výskumný projekt, ktorého cieľom je výrazne zlepšiť interakciu medzi autonómnymi vozidlami a chodcami. Pod vedením Dr.-Ing. Sandra Gausemeier a Dr. rer. zdravotník. Tim Lehmann, projekt sa zameriava na rozpoznanie úmyslov chodcov konať skôr, ako skutočne začnú konať. To má pomôcť proaktívne sa vyhnúť kritickým dopravným situáciám, ktoré by mohli predstavovať významný pokrok v oblasti autonómneho riadenia. Podľa univerzity v Paderborne bol projekt ocenený cenou univerzity za výskum, ktorá má hodnotu 150-tisíc eur.

Inovatívny projekt kombinuje metódy umelej inteligencie (AI) s analýzou pohybu. Vedci uskutočňujú experimentálne štúdie o rozhodovacom správaní ľudí s cieľom vyvinúť prediktívne algoritmy. Výzva spočíva v generovaní, spracovaní a reakcii na informácie v reálnom čase, najmä v zložitých mestských scenároch.

Ciele a metódy projektu

Jedným z hlavných cieľov je vyvinúť systém založený na AI, ktorý vytvorí rizikové profily a dokáže presne posúdiť budúce akčné zámery chodcov. Aby sa zabezpečilo úspešné rozpoznávanie vzorcov sekvencií ľudského pohybu, kvalita tréningových údajov má zásadný význam. Preto sa používajú rôzne metódy zberu údajov, ako je sledovanie očí a mobilná elektroencefalografia.

Osobitný dôraz sa kladie na implementáciu experimentálnych štúdií v mestskom prostredí. Tieto testy majú pomôcť zlepšiť a pochopiť interakcie medzi človekom a strojom. Okrem toho sa plánuje, že po tréningu budú autonómne systémy schopné rozpoznať zámery chodcov výlučne na základe záberov z palubných kamier. Prvé výsledky projektu sa očakávajú začiatkom roku 2027.

Technologické výzvy a bezpečnostné stratégie

Výskumná práca čelí rôznym technologickým výzvam. Jednou z nich je potreba optimalizácie autonómnych vozidiel pre bežnú cestnú premávku v náročných podmienkach. Fraunhoferov inštitút pre kognitívne systémy IKS zdôrazňuje, že autonómne vozidlá fungujú dobre v testovacích situáciách, ale musia byť bezpečné v reálnom prostredí, ako je zlé počasie alebo zlyhanie senzorov. Na zabezpečenie spoľahlivosti systémov sa preto hľadá odolná, inteligentná softvérová architektúra.

Značná časť práce sa realizuje aj na projekte KARLI, ktorý podporuje konzorcium zložené z Fraunhofer Institute IOSB, IAO a niekoľkých priemyselných partnerov. KARLI, čo je skratka pre umelú inteligenciu pre adaptívnu, citlivú a úroveň vyhovujúcu interakciu vo vozidle budúcnosti, sa zameriava na funkcie AI pre úrovne automatizácie 2 až 4. Individuálne interakcie medzi ľuďmi a AI tu zohrávajú ústrednú úlohu. Prispôsobenie interakcií rôznym úrovniam automatizácie má zlepšiť bezpečnosť a pozornosť vodiča.

Ochrana údajov a transparentnosť sú tiež kľúčovými faktormi pri získavaní dôvery používateľov v technológiu. Inovatívne prístupy, ako je použitie senzorov s podporou AI, interiérových kamier a veľkých jazykových modelov, majú zabezpečiť optimálne navrhnuté interakcie vo vozidle a zároveň zachovať anonymitu cestujúcich. Prvé funkcie z týchto projektov by mohli byť dostupné v sériových vozidlách do roku 2026.

Celkovo výsledky výskumu z Paderbornu a Fraunhoferovho inštitútu ukazujú, že cesta k bezpečnému a efektívnemu autonómnemu riadeniu zahŕňa mnoho zložitých výziev, ktoré je potrebné prekonať prostredníctvom inovatívnych prístupov a interdisciplinárnej spolupráce.