Kríza dôvery v žurnalistiku: Štúdia poukazuje na nespokojnosť s demokraciou

Kríza dôvery v žurnalistiku: Štúdia poukazuje na nespokojnosť s demokraciou

Tím z Inštitútu žurnalistiky Technickej univerzity v Dortmunde bol 6. júna 2025 ocenený prestížnou cenou Alexis de Tocqueville v St. Louis (USA). Túto cenu každoročne udeľuje Svetová asociácia pre výskum verejnej mienky (WAPOR) za najlepšiu vedeckú prácu na témy demokracie a verejnej mienky. Ocenený príspevok sa zaoberá prepojením mediálneho skepticizmu a nespokojnosti s demokraciou v Nemecku a je označovaný ako premyslený a empiricky podložený.

Výskumná skupina zložená z Dr. Thomasa Roessinga, Kristiny Beckmannovej, Leonie Krzistetzko, prof. Michaela Steinbrechera a prof. Günthera Ragera vo svojej dlhodobej štúdii „Žurnalistika a demokracia“ zistila, že existuje významná súvislosť medzi klesajúcou dôverou v žurnalistiku a všeobecnou nespokojnosťou s demokraciou. To vedie k záveru, že prosperita respondentov úzko súvisí s ich nespokojnosťou s oboma oblasťami.

Kríza dôvery v žurnalistiku

Aktuálne výsledky štúdie sú zaujímavé nielen pre vedcov, ale sú vysoko relevantné aj politicky. Detailné vyšetrovanie ukazuje, že časť populácie systematicky nedôveruje novinárom. Prieskumy ukázali, že približne 11 % opýtaných nedôveruje médiám a verí, že sú zámerne klamaní. Okrem toho 15 % verí, že médiá a politika spolupracujú pri manipulácii verejnej mienky. Táto skepsa výrazne vzrástla, odkedy sa v roku 2014 rozšíril pojem „klamlivá tlač“, najmä na demonštráciách Pegidy a AfD.

V skutočnosti počet útokov na pracovníkov médií v Nemecku medzi rokmi 2015 a 2022 dramaticky vzrástol, pričom bolo zaznamenaných 287 fyzických útokov. Šírenie mediálneho cynizmu jasne súvisí s medzerami v zastúpení a nedostatkom vedomostí o médiách. Nedostatočné pochopenie toho, ako funguje žurnalistika, posilňuje túto nedôveru a vedie k rozdelenému obrazu žurnalistiky vo východnom a západnom Nemecku.

Posilnenie dôvery médií

Štúdia naznačuje, že väčšia transparentnosť novinárskej práce a cielená podpora mediálnej gramotnosti medzi obyvateľstvom by mohli pomôcť posilniť dôveru. Mediálna gramotnosť sa považuje za nevyhnutnú pre demokratickú účasť a zahŕňa kognitívny, afektívny a praktický rozmer. Kognitívne zručnosti sa týkajú vedomostí o mediálnych systémoch, zatiaľ čo afektívne zručnosti zahŕňajú ocenenie žurnalistiky.

Profesionálna žurnalistika sa považuje za nevyhnutnú pre fungovanie demokracie. Napriek tomu je žurnalistika uprostred krízy dôvery, ktorú poháňa aj postupujúca digitalizácia a používanie AI. Prvé aplikácie AI v žurnalistike sa datujú približne pred desiatimi rokmi a dnes novinári čelia výzve, ako sa vysporiadať s autentickosťou obsahu a udržať si dôveru publika.

Na záver treba poznamenať, že štúdia „Žurnalistika a demokracia“ je podporovaná Nadáciou Press House NRZ a každoročne robí prieskum medzi politikmi, novinármi a obyvateľstvom s cieľom komplexne analyzovať očakávania žurnalistiky a dôveru v túto inštitúciu. Tieto poznatky sú veľmi dôležité pre mediálne prostredie aj politické štruktúry.

Bližšie informácie o tom, ako je žurnalistika vnímaná dnes a aké výzvy musí prekonať, nájdete v podrobných rozboroch v príslušných štúdiách. Ukazuje to aj akademická štúdia Federálna agentúra pre občianske vzdelávanie zložitosť vzťahu žurnalistiky a spoločnosti.

Okrem toho komplexné štúdie o mediálnej gramotnosti a očakávaniach žurnalistiky v Štúdium žurnalistiky TU Dortmund ktoré ponúkajú vzrušujúce pohľady na rôzne perspektívy.