Prekonanie strachu z budúcnosti: Takto plánuje generácia zajtrajška!

Prekonanie strachu z budúcnosti: Takto plánuje generácia zajtrajška!

V rámci výskumného projektu „Planning-in-Action“, ktorý vedie Prof. Dr. Ruth Ayaß, vedci z Bielefeldskej univerzity intenzívne pracujú na otázke, ako ľudia hovoria o budúcich plánoch v každodennom živote a ako ich môžu úspešne realizovať. Jonas Kramer a Dr. Sarah Hitzler sú zainteresovaní výskumníci, ktorí sa zaoberajú neistotou budúcnosti. Tento projekt je financovaný Nemeckou výskumnou nadáciou (DFG) a trvá od roku 2021 do roku 2024.

Analýza je založená na rozsiahlych údajoch získaných z videozáznamov a prepisov rozhovorov. Tieto rozhovory často začínajú tým, že osoba vyjadrí konkrétny zámer alebo sformuluje naliehavú úlohu. Analýza vytvorila niekoľko stoviek hodín videozáznamu, pričom Kramer natáčal rodinu počas dvoch týždňov a neskôr zbieral ďalšie údaje, aby získal úplnejší obraz.

Prístupy k neistote

Cieľom štúdie je identifikovať štruktúry plánovacích diskusií. Kľúčové zistenie naznačuje, že ľudia pri plánovaní dovoleniek často pomenúvajú a špecifikujú neisté faktory, aby si vytvorili istotu. To poukazuje na spôsob, akým sa plánovanie považuje za prax orientovanú na budúcnosť, ktorá sa snaží aktívne formovať budúce udalosti, ako ukazuje aj prax mestského rozvoja.

V teórii plánovania existujú dva hlavné prístupy: dominantný prístup, ktorý sa opiera o autoritatívne znalosti a poskytuje hlavné plány, a deliberatívny prístup, ktorý umožňuje polyfóniu a spolieha sa na demokratické opatrenia. Druhým príkladom je koncept „kolaboratívneho plánovania“, ktorý vytvorila Patsy Healy. Neistoty v plánovaní si preto vyžadujú nielen presné scenáre a prognózy, ale aj presvedčivú komunikáciu na integráciu rozdielnych názorov.

Odolnosť pri plánovaní

Ústredným pojmom v súčasnom plánovacom diskurze je odolnosť, opísaná ako schopnosť systému liečiť sa po narušení. Plánovanie orientované na odolnosť si vyžaduje proaktívne zásahy a zabezpečenie konektivity v rámci mestských štruktúr. Kľúčovými faktormi odolnosti sú priestorové rezervy, ktoré je možné aktivovať, rôzne modely používania, bezpečné budovy a spoľahlivá infraštruktúra.

Viedeň napríklad presadzuje prístup inteligentného mesta, ktorý kladie dôraz na dátovú suverenitu a participáciu, zatiaľ čo kritickejšie hlasy poukazujú na nebezpečenstvo využívania dát. Konflikt okolo projektu inteligentného mesta Quay Side v Toronte to ilustruje, keďže sa objavili obavy z porušovania osobných práv. Tieto otázky sú veľmi dôležité aj v súvislosti so zmenou klímy a súvisiacimi výzvami.

Simon Andreas Güntner, profesor priestorovej sociológie na TU Viedeň, zdôrazňuje, že kultúry plánovania sú ovplyvnené politickým, sociálnym a technologickým vývojom. Zdôrazňuje, že dobré plánovanie, založené na jasných hodnotách a citlivých zásahoch, umožňuje žiť mesto pre budúce generácie.

Diskusia o plánovaní a odolnosti poukazuje na to, aké dôležité je, aby aktéri nielen interpretovali svoje úlohy vo vzťahu k súčasným výzvam, ale aby sa zamerali aj na vízie budúceho rozvoja a riešenie neistôt. Kramerov doktorát na tému „Každodenné plánovanie“ na Bielefeldskej postgraduálnej škole histórie a sociológie je ďalším krokom v tomto dôležitom výskume.