Dôvera v médiá: Štúdia ukazuje znepokojujúce trendy v Nemecku

Dôvera v médiá: Štúdia ukazuje znepokojujúce trendy v Nemecku

Mainzská dlhodobá štúdia o dôvere v médiá ukazuje, že v Nemecku nedochádza k celoštátnemu poklesu dôvery v médiá. Napriek tomu je verejná diskusia čoraz viac vnímaná ako agresívna a neobjektívna. Podľa štúdie, ktorú od roku 2015 realizujú Univerzita Johannesa Gutenberga v Mainzi a Univerzita Heinricha Heineho v Düsseldorfe, rastúca menšina vníma etablované médiá kriticky alebo dokonca nepriateľsky. Informuje o tom portál Univerzita Johannesa Gutenberga Mainz.

Zaujímavé výsledky ukazuje reprezentatívny telefonický prieskum v novembri a decembri 2024, ktorého sa zúčastnilo 1203 respondentov vo veku 18 a viac rokov. Pre tento prieskum je štatistická odchýlka maximálne 3 percentuálne body. 47 percent opýtaných dôveruje etablovaným médiám, „keď ide o skutočne dôležité veci“, čo predstavuje mierny nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom (44 percent). Táto dôvera je však pod vrcholom 56 percent počas pandémie COVID-19, ale je vyššia ako 43 percent v roku 2019.

Dôvera v médiá a sociálne vnímanie

Významných 20 percent opýtaných tvrdí, že médiám neverí, čo je zlepšenie oproti minuloročným 25 percentám. Viac ako 50 percent vníma verejné diskusie ako neobjektívne a agresívne. Prieskum zahŕňal aj tvrdenie, že 69 percent opýtaných tvrdí, že ľudia v debatách tvrdohlavo trvajú na svojich názoroch a 68 percent nenecháva ostatných dokončiť. Okrem toho 44 percent uvádza zámerné zatajovanie dôležitých faktov.

Rozhodujúce je aj vnímanie mediálneho pokrytia konkrétnych tém. Len 27 percent opýtaných dôveruje správam o Izraeli a Gaze a 40 percent verí správam o vojne na Ukrajine. Tieto hodnoty podčiarkujú rozdelený vzťah medzi médiami a publikom, pričom dôvera vo verejnú komunikáciu je považovaná za kľúčovú pre fungovanie demokracií, ako aj Mediálne centrum Univerzity Johannesa Gutenberga Mainz zdôraznil.

Výzvy etablovaných médií

Tlak na etablované médiá ešte zvyšujú demonštratívne slogany ako „klamlivá tlač“ a agresívne komentáre na internetových fórach. Digitalizácia prispela k šíreniu konšpiračných teórií, čo predstavuje vážnu výzvu pre dôveru v renomované zdroje informácií. Tieto aspekty sú súčasťou dlhodobého projektu, ktorý skúma determinanty a dynamický vývoj mediálnej dôvery medzi obyvateľstvom.

Výsledky štúdie ukazujú, že 20 percent opýtaných súhlasí s tvrdením, že médiá podkopávajú slobodu prejavu v Nemecku. 20 percent tiež vyjadruje presvedčenie, že populáciu médiá systematicky klamú, pred dvoma rokmi to bolo 14 percent. Súhlas s názorom, že vykazovanie je nedostatočné, poukazuje na výrazné nárasty.

Dôvera vo verejnoprávne vysielanie klesla na 61 percent, čo je najnižšia hodnota v dlhodobej štúdii, zatiaľ čo 56 percent respondentov dôveruje miestnym novinám a 55 percent celoštátnym denníkom. Na porovnanie, dôvera v bulvár zostáva na úrovni 3 percent a dôvera v súkromné ​​vysielanie klesla z 22 percent na 17 percent. Celkovo sú médiá v rebríčku dôvery v strede, lepšie ako politika (19 percent) a cirkvi (14 percent), no horšie ako súdnictvo (63 percent) a veda (72 percent).

Štúdia celkovo ukazuje, že napriek zásadnej stabilite dôvery v médiá existuje nepopierateľný trend smerom k narastajúcemu skepticizmu a brutalizácii vo verejnej diskusii. Výskumné otázky Konvergencia médií na Univerzite Johannesa Gutenberga v Mainzi zahŕňať štúdium týchto trendov a ich vplyvu na mediálne prostredie a dôveru verejnosti.

Komplexné výsledky tejto desiatej vlny prieskumu budú zverejnené v máji 2025. V tejto súvislosti bude dostupný knižný titul „Media Trust in Germany“, ktorý obsahuje nepublikované hodnotenia a nové časové rady a poskytuje dôležité poznatky pre budúci výskum a debaty na tému dôvery v médiá a demokraciu.