Vedci odhaľujú záhadné experimenty na novej fyzike!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

JGU Mainz dostane 180 000 eur na výskum v PRISMA+ Cluster of Excellence v oblasti modernej časticovej fyziky a medzinárodnej spolupráce.

Die JGU Mainz erhält 180.000 Euro für Forschung im Exzellenzcluster PRISMA+ zur modernen Teilchenphysik und internationaler Zusammenarbeit.
JGU Mainz dostane 180 000 eur na výskum v PRISMA+ Cluster of Excellence v oblasti modernej časticovej fyziky a medzinárodnej spolupráce.

Vedci odhaľujú záhadné experimenty na novej fyzike!

Na výskum na Univerzite Johannesa Gutenberga Mainz (JGU) bolo sprístupnených približne 180 000 eur s cieľom podporiť aktívnu účasť Klastra excelentnosti PRISMA+ na medzinárodných experimentoch. Z tohto financovania profitujú najmä projekty tSPECT a Mu3e, ako aj konzorciá NEMESIS a BEYOND. Peniaze pochádzajú z akcií Marie Skłodowska-Curie (MSCA), ktorých cieľom je špičkový výskum a inovatívne projekty. Obe konzorciá, NEMESIS a BEYOND, spájajú európske, americké a japonské odborné znalosti v oblasti modernej časticovej fyziky.

Konzorcium NEMESIS, čo znamená „Neutrónové experimenty sa pripájajú k miónovým experimentom pre synergiu vo výskume a hľadaní novej fyziky“, má za cieľ vytvoriť synergie medzi neutrónovými a miónovými experimentmi. BEYOND sa na druhej strane zameriava na skúmanie fyziky mimo štandardného modelu, najmä na hranici vysokej intenzity. Poskytnuté prostriedky umožňujú výskumníkom podieľať sa na uvádzaní tSPECT a Mu3e do prevádzky a zbierať údaje priamo v Inštitúte Paula Scherrera (PSI) vo Švajčiarsku.

Podrobnosti o experimentoch

Experiment tSPECT sa zameriava na štúdium životnosti voľných neutrónov s cieľom objasniť existujúce nezrovnalosti medzi rôznymi metódami merania. Inovatívna technológia umožňuje zachytiť ultrachladné neutróny bez ich urýchľovania. Týmto spôsobom je možné dosiahnuť vysokú presnosť generovaním a štúdiom veľkého počtu neutrónov.

Experiment Mu3e sleduje ambiciózny cieľ objaviť zakázaný rozpad miónu na tri elektróny alebo pozitróny. Úspešné pozorovanie tohto rozpadu by sa mohlo považovať za náznak novej fyziky, ktorá presahuje v súčasnosti akceptovaný štandardný model. Výskumníci, vrátane prof. Dr. Martina Fertla a prof. Dr. Niklausa Bergera z JGU, zohrávajú v týchto dôležitých experimentoch kľúčovú úlohu.

Temná strana: biologické zbrane

Paralelne s vývojom nových technológií v časticovej fyzike existujú aj temné kapitoly v dejinách vedy, najmä v oblasti biologických a chemických zbraní. Výskum ukazuje, že biologické zbrane sú nákazlivé a môžu sa šíriť prostredím, čím sa zvyšuje ich deštruktívny potenciál. Príkladom toho je smrteľný útok sarínom v tokijskom metre v roku 1995, pri ktorom zomrelo 12 ľudí a viac ako 5 500 bolo zranených.

Biologické zbrane sa dajú vyrábať vo veľkých množstvách, pretože baktérie sa dokážu rozdeliť do 20 minút. Morálne odsúdenie takýchto zbraní je kľúčové, aby sa zabránilo ich použitiu. Napriek medzinárodným dohodám, ako je Dohovor o biologických zbraniach z roku 1972, stále existuje množstvo podozrivých prípadov vývoja takýchto zbraní v rôznych krajinách. Historicky sa používanie jedu vo vojne považovalo za nehumánne a na mnohých miestach bolo zakázané.

Používanie biologických a chemických zbraní by sa mohlo zvýšiť, ak medzinárodné spoločenstvo nebude konať rozhodne. Očkovanie a antibiotiká nie sú účinné proti mnohým nebezpečným patogénom. Zvyšujúca sa rezistencia a nové bakteriálne kmene predstavujú veľké výzvy pre systémy zdravotnej starostlivosti na celom svete.

Preto je o to dôležitejšie využívať vedecké úspechy pre mier a bezpečnosť a zároveň kriticky uvažovať a bojovať proti rizikám a potenciálnym nebezpečenstvám, ktoré môžu vyplynúť z neetickej vedy.