Čoskoro bude mať 85! Životné dielo plné histórie od Dr. Klausa Martina Girardeta

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Doktor Klaus Martin Girardet, významný historik starovekej histórie, oslávi 18. októbra 2025 na Sárskej univerzite 85. narodeniny.

Dr. Klaus Martin Girardet, bedeutender Historiker der Alten Geschichte, feiert am 18. Oktober 2025 seinen 85. Geburtstag an der Uni Saarland.
Doktor Klaus Martin Girardet, významný historik starovekej histórie, oslávi 18. októbra 2025 na Sárskej univerzite 85. narodeniny.

Čoskoro bude mať 85! Životné dielo plné histórie od Dr. Klausa Martina Girardeta

18. októbra 2025 oslavuje 85. narodeniny doktor Klaus Martin Girardet, uznávaný historik a profesor starovekej histórie. Girardet, narodený v Koblenzi, začal svoju akademickú kariéru po absolvovaní obchodného výcviku a absolvovaní strednej školy. Študoval staroveké, stredoveké a moderné dejiny, ako aj protestantskú teológiu na Rheinische Friedrich-Wilhelms-Universität Bonn. V roku 1972 získal doktorát dizertáciou „Cisársky dvor a biskupský dvor“.

V akademickej kariére pokračoval ako asistent na univerzite v Trieri v rokoch 1972 až 1980, prerušený habilitačným štipendiom od Nemeckej výskumnej nadácie. Po habilitácii v roku 1979 štúdiom „Poriadok sveta – príspevok k filozofickej a politickej interpretácii Cicerovho diela „De legibus“ sa v roku 1980 stal profesorom antických dejín na Sárskej univerzite.

Akademický úspech a odhodlanie

Girardetova pedagogická činnosť sa predĺžila až do jeho odchodu do dôchodku v roku 2005 a ďalej až do letného semestra 2015. Počas svojej kariéry zastával rôzne úlohy v akademickej samospráve, vrátane funkcií prodekana, senátora a dekana Fakulty histórie a kulturológie v rokoch 2000 až 2004, ako aj členstvo v univerzitnej rade od roku 2003 do roku 20052. „Fórum pre klasické štúdiá v Saarbrückene“.

Jeho akademická práca zahŕňa okolo 100 publikácií o dejinách Rímskej republiky, raného principátu a neskorej antiky. Medzi jeho najvýznamnejšie monografie patria „Staroveké dejiny Európanov a Európa budúcnosti“ (2001) a „Cézarov vojenský prevrat z januára 49 pred Kristom: pravek, právna situácia, politické aspekty“ (2017). Nedávno vydal spolu s Ulrichom Nortmannom zväzok „Ľudské práva a európska identita – staroveké základy“ (2005).

Rímska antika: Centrálna historická oblasť

Rímska antika, ústredná téma v Girardetovom výskume, trvala asi 1000 rokov, teda dlhšie ako história starovekého Grécka. Rím sa stal legendárnym v roku 753 pred Kristom. Založili ju Romulus a Remus. Okolo roku 500 p.n.l. Rím bol vyhlásený za republiku v 3. storočí pred Kristom. Rimania dobyli celé Taliansko v 4. storočí pred Kristom.

Expanzia ríše začala v 2. storočí pred Kristom. pred Kr. s ďalšími výbojmi v Stredozemnom mori. Za cisára Trajána dosiahla Rímska ríša najväčší rozsah v 2. storočí nášho letopočtu. K dôležitým aspektom rímskej civilizácie patrili pokroky v administratíve, práve, technologický pokrok a životné podmienky. Rímska armáda bola kľúčovým pilierom tejto expanzie a hrala ústrednú úlohu v dobývacích stratégiách vodcov ako Julius Caesar, ktorý vládol okolo roku 50 pred Kristom. pred Kr. dobyl Galiu.

Rímsku antiku charakterizuje nielen vojenská expanzia, ale aj kultúrne úspechy a sociálne štruktúry. Témy, ako sú úlohy mužov a žien, nebezpečenstvá cestovania a zápasy gladiátorov v Koloseu, sú ilustrované prostredníctvom virtuálnych prehliadok, ako sú tie v Pompejách.

Na jar 2025 bude vydaná aj zbierka Girardetových „Esejí a prednášok o starovekých dejinách Európanov“. Tieto publikácie budú určite aj naďalej cenným prínosom pre akademické štúdium staroveku.

Klaus Martin Girardet svojimi komplexnými štúdiami rímskeho staroveku nielen obohatil akademický svet, ale prehĺbil aj pochopenie koreňov dnešnej európskej identity.