Nové observatórium: Klamstvá na internete ohrozujú našu demokraciu!
Sárska univerzita zriaďuje observatórium na výskum dlhodobých dôsledkov dezinformácií pre demokraciu.

Nové observatórium: Klamstvá na internete ohrozujú našu demokraciu!
19. marca 2025 bolo na Sárskej univerzite spustené nové observatórium pre online politiku. Cieľom tejto iniciatívy je komplexne preskúmať dlhodobé dôsledky klamstiev a nepravdivých vyhlásení šírených politikmi na internete. Observatórium vedie Rosa M. Navarrete, ktorú podporujú Alex Hartland a Giuseppe Carteny. Toto nové výskumné pracovisko je súčasťou Interdisciplinárneho inštitútu pre sociálnu informatiku (I2SC).
Z historického hľadiska sa predchádzajúci výskum zameriaval na krátkodobé analýzy politických akcií v digitálnom priestore. Dlhodobé dôsledky politických krokov na internete sa však doteraz takmer neskúmali. Už z pozorovaní nového výskumného pracoviska vyplýva, že spokojnosť s demokraciou v spoločnosti mierne klesá. Znepokojujúce je, že dezinformácie podľa všetkého normalizujú sociálne neprijateľný jazyk a správanie. Tieto zistenia sa zhodujú s výsledkami štúdie Bertelsmannovej nadácie.
Dezinformácie ako spoločenský problém
Podľa štúdie s názvom „Insecure Public“ považuje 84 percent ľudí v Nemecku úmyselné šírenie nepravdivých informácií za hlavný alebo veľmi veľký problém spoločnosti. Navyše 81 percent opýtaných zastáva názor, že dezinformácie predstavujú hrozbu pre demokraciu a sociálnu súdržnosť. Daniela Schwarzer, generálna riaditeľka Bertelsmannovej nadácie, zdôrazňuje, že dezinformácie sa konkrétne pokúšajú ovplyvniť voľby a podkopať dôveru v politické inštitúcie a médiá.
Viac ako 90 percent respondentov sa domnieva, že cieľom odosielateľov dezinformácií je ovplyvňovať politické názory občanov. Alarmujúce je najmä to, že 86 percent opýtaných je presvedčených, že cieľom dezinformácií je ovplyvniť výsledok volieb. Okrem toho sa dezinformácie často spájajú s kontroverznými témami, akými sú imigrácia, zdravie, vojna a klimatická kríza.
Globálny pohľad na dezinformácie
Ďalším dôležitým aspektom tohto problému je globálna správa Medzinárodného observatória pre informácie a demokraciu, publikovaná 15. januára 2025. Táto správa skúma interakcie medzi informačnými ekosystémami a demokraciou a je založená na analýze viac ako 1600 zdrojov. Na tejto komplexnej štúdii sa podieľalo 60 odborníkov vrátane prof. Matthiasa Kettemanna z Univerzity v Innsbrucku.
Napriek rozšíreným obavám z dezinformácií správa nenašla žiadne empirické dôkazy, že dezinformácie priamo poškodzujú demokraciu. Analýza skôr ukazuje, že diskurz o dezinformáciách často vyvoláva nedôveru voči médiám. Okrem toho existuje kritika spoločností, ktoré zbierajú údaje, pretože to primárne slúži ekonomickému úspechu a chýbajú globálne regulačné opatrenia a perspektívy výskumu, najmä na globálnom juhu.
Zistenia observatória a štúdií jasne ukazujú, že dezinformácie predstavujú pre demokraciu širokú škálu výziev. Zdá sa, že politické strany využívajú podvod ako strategický nástroj a riziká zavádzania voličov sa zdajú byť menšie ako potenciálne výhody. I2SC by preto mala vypracovať stratégie na posilnenie demokracie a zlepšenie spôsobu, akým sa vysporiadavame s dezinformáciami.
V súhrne je zrejmé, že v čase, keď je digitálna komunikácia všadeprítomná, je výskum dlhodobých dôsledkov dezinformácií mimoriadne dôležitý. Nové zistenia zo Sárskej univerzity by mohli pomôcť nájsť spôsoby, ako bojovať proti nebezpečenstvu dezinformácií a ich vplyvu na spoločnosť.
Pre viac informácií o najnovšom vývoji v oblasti výskumu dezinformácií navštívte uni-saarland.de, bertelsmann-stiftung.de a uibk.ac.at.