Revolúcia v medicíne kostí: metóda bez žiarenia zo Sárska!

Revolúcia v medicíne kostí: metóda bez žiarenia zo Sárska!

Prevratná štúdia profesorky Bergity Ganseovej zo Sárskej univerzity prináša novú nádej na sledovanie hojenia zlomenín. Výskum ukazuje, že hojenie zlomenín kostí kriticky závisí od prietoku krvi a prísunu kyslíka do tkaniva. Pomocou komerčne dostupných meracích prístrojov, ktoré využívajú svetlo a sú teda bez žiarenia, môžu lekári presnejšie a efektívnejšie sledovať proces hojenia zlomenín. Výsledky tejto štúdie boli publikované v renomovaných časopisoch, vrátane „Biosensors and Bioelectronics“ a „Journal of Functional Biomaterials“.

Novo vyvinutá metóda umožňuje jednoducho umiestniť merací prístroj na kožu nad miesto zlomeniny aj so sadrovými dlahami. To umožňuje rýchle sledovanie procesu hojenia bez potreby röntgenového alebo CT vyšetrenia. Zatiaľ čo röntgenové a CT snímky poskytujú iba selektívne snímky a zahŕňajú aj žiarenie, nové zariadenia môžu poskytovať nepretržité údaje na liečenie.

Liečenie v detailoch

V štúdiách s 55 pacientmi trpiacimi zlomeninami holennej kosti a 51 kontrolnými subjektmi výskumníci zistili, že prietok krvi a saturácia kyslíkom vykazujú charakteristické trajektórie počas regenerácie kostí. Na začiatku hojenia sa prietok krvi zvýši, ale po dvoch až troch týždňoch sa opäť zníži. Saturácia kyslíkom vykazuje podobné správanie. Nezrovnalosti v nameraných hodnotách môžu naznačovať oneskorenie procesu hojenia, ktoré môže byť spôsobené faktormi, ako je príliš veľa cvičenia, fajčenie alebo existujúca rakovina.

Vývoj tejto perspektívnej technológie financuje Nadácia Wernera Siemensa ôsmimi miliónmi eur. Pracujeme aj na inteligentných implantátoch, ktoré sú určené na podporu monitorovania a podpory hojenia kostí. Spolupráca s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), nemeckým centrom pre letectvo a vesmír (DLR) a NASA má za cieľ výskum mechanizmov úbytku kostnej hmoty vo vesmíre.

Globálny význam a uplatnenie

Táto inovatívna metóda by mohla nielen zlepšiť lekársku starostlivosť vo vysoko rozvinutých krajinách, ale mohla by byť kľúčová aj v chudobnejších krajinách. V skutočnosti mnohí ľudia v takýchto regiónoch čelia problémom, ktoré výrazne obmedzujú ich prístup k lekárskej starostlivosti. Spolkové ministerstvo pre hospodársku spoluprácu a rozvoj uvádza, že chudoba je jednou z najčastejších príčin chorôb a každoročne stlačí približne 100 miliónov ľudí pod hranicu chudoby, často v dôsledku nákladov na zdravotnú starostlivosť.

Okrem toho nedostatok zdrojov, čistej pitnej vody a hygieny v rozvojových krajinách vedie k vysokému riziku chorôb. Faktory ako nezamestnanosť, nedostatočná školská dochádzka a neadekvátne plánované rodičovstvo zhoršujú už aj tak neistú zdravotnú situáciu. Vďaka týmto sociálnym výzvam je zavádzanie a zavádzanie nových medicínskych technológií o to dôležitejšie.

V tejto súvislosti vedci tiež poznamenali, že prvoradý význam má rozvoj zameraný na zdravie a odolný voči klíme. Preventívny prístup založený na populácii by mohol byť rozhodujúci pre zmiernenie negatívnych zdravotných dopadov zmeny klímy v postihnutých regiónoch. Správa Lancet Countdown o zdraví a zmene klímy v Latinskej Amerike zdôrazňuje túto potrebu a podčiarkuje naliehavosť takýchto opatrení.