Nová sezóna Súhlasím s nesúhlasom: Veda sa stretáva s kontroverznými témami!

Nová sezóna Súhlasím s nesúhlasom: Veda sa stretáva s kontroverznými témami!

Nová sezóna vedeckej série „Súhlasím s nesúhlasom“ sa začína 2. júna 2025 v arte mediatéke. Tie od Prof. Dr. Séria, ktorú moderuje Bertolt Meyer, držiteľ profesorského titulu pre pracovnú, organizačnú a obchodnú psychológiu na Technickej univerzite Chemnitz, je známa tým, že umožňuje vedcom s rôznymi názormi diskutovať s rešpektom. Nová sezóna predstaví sedem nových epizód, ktoré sa venujú spoločensky relevantným témam.

Témy zahŕňajú „Je ezoterika nebezpečná?“, „Depresia: predispozícia alebo vplyvy prostredia?“ a "Migrácia: Čo znamená kultúrna rozmanitosť pre spoločnosť?" Séria sa ukázala ako mimoriadne úspešná: v roku 2023 bola ocenená cenou „Buzzy Award“ za najlepší krátky dokumentárny formát na Svetovom kongrese vedeckých a faktických producentov v Seattli. Inscenácia je navyše už predĺžená o ďalšiu sezónu, čo podčiarkuje pretrvávajúcu aktuálnosť tém a doterajší pozitívny ohlas na obsah.

Rôznorodosť tém a interdisciplinárna diskusia

Nové epizódy série pokrývajú širokú škálu tém vrátane „Ukladanie CO₂: záchranca klímy alebo greenwashing?“ Tento výber odráža aktuálne výzvy a diskusie, o ktorých by sa malo v spoločnosti diskutovať. Prvá epizóda série z mája 2023, ktorá sa zaoberá výskumom robotiky na Technickej univerzite Chemnitz, sa zaoberala provokatívnymi otázkami o automatizácii a jej účinkoch na pracovné miesta. Svoj názor vyjadrili rôzni odborníci, vrátane prof. Dr. Ulrike Thomasovej.

Séria „Agree to Disagree“ zahŕňa nielen formát videa, ale aj podcast „People of Science“, ktorý sa zaoberá výskumnými zameraniami hostí. Bertolt Meyer zdôrazňuje, že cieľom série je ukázať pluralitu vedeckých poznatkov a ilustrovať procesný charakter vedy. Zahrnutie rôznych pozícií je založené na princípe sprístupnenia vedeckých diskusií širokému publiku a tým podpory vedeckej komunikácie.

Úloha vedeckej komunikácie

Počas pandémie Corona sa význam vedeckej komunikácie výrazne zvýšil. Je evidentné, že informačné deficity a šírenie dezinformácií predstavujú pre spoločnosť výzvu. Súvisí to s presadzovaním väčšieho oddelenia žurnalistiky a PR s cieľom zabezpečiť kvalitu informácií. Univerzity a médiá musia zabezpečiť, aby sa vedecké informácie sprostredkúvali dôveryhodne a s akademickými štandardmi, aby si udržali dôveru verejnosti.

Štúdia MIT nápadne ukazuje, že dezinformácie na sociálnych platformách dosahujú väčší dosah ako správne informácie, čo ešte viac zdôrazňuje potrebu vysokokvalitnej vedeckej komunikácie. Vo vedeckej komunikácii je kľúčové nielen poskytovať informácie, ale aj transparentne informovať o neistotách a rozporoch.

Vytvorenie štruktúr a podpora novinárov ako sprostredkovateľov vo vedeckej komunikácii by sa mohli považovať za účinné opatrenia na kvalifikáciu a zlepšenie šírenia informácií. Za verejnú komunikáciu by nemali niesť zodpovednosť len vedci, najmä ak by to mohlo ohroziť kvalitu šírenia informácií. V tejto súvislosti je jednoznačne potrebné konať, čo môžu podporiť rôzne akademické a mediálne iniciatívy.

Celkovo možno povedať, že séria „Súhlasím s nesúhlasom“ nielen ilustruje rozmanitosť vedeckej diskusie, ale odráža aj výzvy, ktoré musí vedecká komunikácia prekonať v dnešnej informačnej spoločnosti. Schopnosť s rešpektom diskutovať o odlišných názoroch a zrozumiteľne komunikovať vedecké poznatky je nevyhnutná pre budúcnosť spoločnosti a politického diskurzu.

Viac informácií o novej sezóne „Súhlasím s nesúhlasom“ nájdete na stránke TU Chemnitz, zatiaľ čo IDW online poskytuje prehľad o úspešnom vydaní série. Podrobné aspekty vedeckej komunikácie a jej výzvy sú uvedené v článku od bpb.de diskutované.