Laureát Nobelovej ceny Ramakrishnan za tajomstvo starnutia a predlžovania života

Laureát Nobelovej ceny Ramakrishnan za tajomstvo starnutia a predlžovania života

21. októbra 2025 bude mať nositeľ Nobelovej ceny za chémiu Venki Ramakrishnan prednášku v Audimaxe Technickej univerzity (TU) Drážďany. Pod názvom „Prečo zomierame: Nová veda o starnutí a hľadanie nesmrteľnosti“ sa bude venovať príčinám a mechanizmom starnutia. Prednáška začína o 19:00 hod. a je otvorený pre každého, kto má záujem; predchádzajúca registrácia nie je potrebná. Toto podujatie je súčasťou série prednášok podporovaných rôznymi partnermi, vrátane Ardenne GmbH a Spoločnosti priateľov a podporovateľov TU Dresden e.V.

Ramakrishnan, ktorý má 73 rokov, má za sebou pôsobivú akademickú kariéru. Po ukončení bakalárskeho štúdia fyziky na Baroda University v Indii ukončil doktorát na Ohio University. Neskôr zabŕdol do biológie na Kalifornskej univerzite v San Diegu. V roku 2009 dostal Nobelovu cenu za dôležité štúdie o štruktúre a funkcii ribozómu. V rokoch 2015 až 2020 bol tiež prezidentom Kráľovskej spoločnosti, jednej z najstarších vedeckých spoločností na svete.

Pohľady na výskum dlhovekosti

Výskum dlhovekosti sa v posledných rokoch rýchlo rozvíja a na starnutie sa pozerá ako na proces, ktorý možno biologicky ovplyvniť. Cieľom je predĺžiť roky života a zároveň podporiť zdravie počas týchto rokov. Stále viac sa verí, že významný pokrok možno dosiahnuť pomocou technológií, ako je bunkové preprogramovanie, pri ktorom je možné bunky obnoviť do mladšieho stavu. Štúdie v Salkovom inštitúte ukazujú sľubné výsledky pre čiastočné preprogramovanie buniek bez tvorby nádorov.

Okrem toho medzinárodné výskumné tímy intenzívne pracujú na kontrolovateľných aplikáciách týchto techník pre ľudí, najmä v kontexte neurodegeneratívnych ochorení, akými sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba. Kľúčovým rizikom preprogramovania je nekontrolovaná bunková proliferácia, ktorá si vyžaduje presné dávkovanie.

Terapie proti chorobám súvisiacim s vekom

Obzvlášť zaujímavou oblasťou je výskum senolytík, látok zameraných na ničenie starnúcich buniek, ktoré môžu podporovať zápaly a poškodzovať orgány. V súčasnosti je v klinických štúdiách vyše desať senolytík. Štúdia Mayo Clinic ukazuje, že pacienti s idiopatickou pľúcnou fibrózou môžu mať prospech z liečby dasatinibom a kvercetínom. Pilotné štúdie v Kanade demonštrujú zlepšenie rýchlosti chôdze a kognitívnych schopností u starších jedincov po senolytickej terapii.

Výskumné skupiny sa tiež zameriavajú na mitochondriálnu optimalizáciu s cieľom obnoviť mitochondriálnu účinnosť, zatiaľ čo sa vyvíja genómová presná medicína na kontrolu epigenetických faktorov starnutia. Techniky ako CRISPR na epigenetickú úpravu sú vo vývoji, hoci klinické aplikácie sú stále v počiatočných štádiách.

Sociálne a etické problémy

Pokroky vo výskume starnutia vyvolávajú aj dôležité sociálne a etické otázky. Je potrebné dôkladne zvážiť vplyv staršej, zdravej populácie na dôchodkové systémy a trh práce. Ozývajú sa aj výzvy na reguláciu medicíny dlhovekosti a etické hodnotenie genetických zásahov.

V súčasnosti neexistujú žiadne schválené lieky na predĺženie života. Odborníci zdôrazňujú dôležitosť vyváženej stravy, fyzickej aktivity, spánkovej hygieny a psychosociálnej stability ako účinných opatrení pre zdravé starnutie. Vývoj v oblasti výskumu starnutia však ponúka sľubnú perspektívu pre spomalenie alebo zvrátenie biologického starnutia, hoci mnohé dlhodobé účinky sú stále neznáme.

Pre ďalšie informácie o podujatí a Venki Ramakrishnan môžu záujemcovia navštíviť webovú stránku TU Dresden: tu-dresden.de.

Ďalšie informácie o výskume dlhovekosti nájdete na current-knowledge.de, pričom hlboké poznatky v odbornej literatúre možno nájsť napríklad pod deutschlandfunk.de sú k dispozícii.