Ako roboty rozpoznávajú pocity: štúdia ukazuje nové spôsoby komunikácie!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Vytvorte krátky metapopis k článku o „UNI Chemniz“ v nemčine. Článok obsahuje nasledujúci obsah: "

Dnes je 15. september 2025

Dátum: 15. september 2025 – zdroj 1 ():
- Štúdia Technickej univerzity Chemnitz skúma rozhovory medzi ľuďmi a robotmi.
- Cieľ: Zistite, či ľudia hovoria inak s robotmi ako s inými ľuďmi.
- Interdisciplinárny tím z neurorobotiky a lingvistiky uskutočnil experimenty.
- Experiment: Ľudské a priemyselné robotické rameno s hlasovými funkciami spoločne zostavia jednoduchú policu IKEA.
- Tímy boli počas úlohy nahrávané, konverzácie boli prepisované a analyzované.
- Výsledky:
- V čisto ľudských tímoch bolo viac vyhlásení, vysvetlení a otázok.
- Robot dostal viac priamych pokynov.
– V tímoch medzi ľuďmi a robotmi bolo takmer toľko emotívnych vyhlásení ako medzi ľuďmi (napr. „Dobre sa ti darí.“)
- Štúdia bola zverejnená ako „otvorený prístup“, aby oslovila širšiu verejnosť.
– Publikovaný podcast „Linguistics Behind the Scenes“ s cieľom komunikovať výskumné témy všeobecne zrozumiteľným spôsobom.
– Najnovšia epizóda podcastu sa týka umelej inteligencie a štúdie robotov.
- Publikácia: Coelho, Kaden, Beccard, Röhrbein & Sanchez-Stockhammer. 2025. „Ešte kúsok. Smerom hore. Dobre, prestaň." Proceedings of the Human and Computer 2025 (MuC '25), 465-470. DOI:
- Epizóda podcastu je k dispozícii na YouTube, Spotify a Apple Podcasts.
- Kontakt: Prof. Dr. Christina Sanchez-Stockhammer, telefón +49 (0)371 531-32444, e-mail christina.sanchez@phil.tu-chemnitz.de.

Zdroj 2 ():
- Štúdia Kim Linda On Dr. Klüsger a Kathar. vplyv emocionálnej reči robotov na vnímanie ich sociálnych a emocionálnych schopností.
- Názov štúdie: „Ovplyvňujúce vlastnosti reči pre robotickú komunikáciu“.
- Štúdia bola publikovaná ako zvýraznený článok v Science Robotics.
- Výsledky ukazujú, že emocionálna reč a výrazová intonácia ovplyvňujú ľudské vnímanie robotov.
- Zvlášť výrazný vplyv na technicky vyzerajúcich agentov, kde afektívna komunikácia môže zvýšiť spoločenskú akceptáciu.
– Štúdia prispieva k ďalšiemu vývoju hlasových robotických systémov, aby bolo ich používanie intuitívnejšie a prijateľnejšie.
– Úplná štúdia je k dispozícii s otvoreným prístupom.

Zdroj 3 ():
– V oblasti umelej inteligencie (AI) došlo v posledných mesiacoch k významnému vývoju.
- Vydanie ChatGPT a oznámenia od iných technologických gigantov zvýšili záujem o jazykové modely.
- Oznámením a vydaním GPT-4 sa zvýšila pozornosť venovaná problémom AI.
- Jazykové modely by mohli byť dôležité aj pre robotiku.
– Výskumná skupina z Google a TU Berlin predstavila jazykový model Palm-E, ktorý je kombinovaný s vizuálnym modelom.
- Palm-E umožňuje robotovi s uchopovacím ramenom a kamerou vydávať príkazy ako „Prines mi ryžové lupienky zo zásuvky“. vykonávať zmeny v prostredí a reagovať na ne.
- Interakcia medzi ľuďmi a strojmi sa môže zmeniť, pretože ľudia často interagujú so strojmi inak ako s inými ľuďmi.
- Vývojári robia rozhodnutia, aby jazykové modely pôsobili ľudskejšie, napr. pomocou emotikonov alebo oddialením zobrazenia odpovedí.
- Zorganizovala sa tlačová konferencia s cieľom prediskutovať otázky súvisiace s výskumom a vývojom jazykových modelov, robotiky a interakcie človek-stroj.
- Témy brífingu zahŕňajú:
- Ďalšie kroky vo výskume a aplikácii jazykových modelov.
- Možnosti zväčšenia veľkosti a výkonu modelov.
- Kombinácia jazykových modelov s výskumnými systémami.
- Pokroky v robotike prostredníctvom jazykových modelov.
- Vznikajúce schopnosti jazykových modelov, ktoré neboli explicitne vyškolené.
- Budúce interakcie medzi ľuďmi a strojmi.
- Psychologické účinky týchto interakcií na ľudí.
- Výskumníci odpovedali na otázky na 50-minútovom virtuálnom tlačovom brífingu.




". Nepridávajte názov na začiatok vytvoreného obsahu. Píšte to tak, ako keby ste chceli čitateľov informovať o tom, kto, čo, kedy, kde, prečo a ako. Neprekračujte 120 znakov. Štýl: Zachovajte profesionálnu úroveň formálnosti vhodnú pre noviny, ale vyhnite sa príliš zložitým jazykom, aby bol obsah prístupný širokému publiku. Zahrňte kľúčové slová súvisiace so spravodajskou udalosťou a frázy, ktoré pravdepodobne použijú čitatelia hľadajúci informácie o danej téme. Tón: Pri zachovaní profesionálneho tónu použite pútavý jazyk na zaujatie čitateľského záujmu bez vyvolávania senzácií. Odpovedajte ako obyčajný text bez uvedenia meta-popisu do úvodzoviek.

Craft a short meta-description for an article about "UNI Chemniz", in German. The article contains the following content: "<div class="content"><p>Heute ist der 15.09.2025</p><p>Datum: 15.09.2025 - Source 1 (<span class="source_1"></span>):<br>- Studie der Technischen Universität Chemnitz untersucht Gespräche zwischen Menschen und Robotern.<br>
- Ziel: Herausfinden, ob Menschen anders mit Robotern sprechen als mit anderen Menschen.<br>
- Interdisziplinäres Team aus Neurorobotik und Sprachwissenschaft führte Experimente durch.<br>
- Experiment: Mensch und Industrieroboterarm mit Sprachfunktionen bauen gemeinsam ein einfaches IKEA-Regal auf.<br>
- Teams wurden während der Aufgabe aufgenommen, Gespräche transkribiert und analysiert.<br>
- Ergebnisse:<br>
  - In rein menschlichen Teams gab es mehr Aussagen, Erläuterungen und Fragen.<br>
  - Roboter erhielt mehr direkte Anweisungen.<br>
  - In Mensch-Roboter-Teams gab es fast ebenso viele emotionale Aussagen wie zwischen Menschen (z.B. „Das machst du gut.“).<br>
- Studie wurde „open access“ veröffentlicht, um breitere Öffentlichkeit zu erreichen.<br>
- Podcast „Linguistics Behind the Scenes“ veröffentlicht, um Forschungsthemen allgemeinverständlich zu kommunizieren.<br>
- Neueste Podcast-Folge behandelt Künstliche Intelligenz und die Roboterstudie.<br>
- Publikation: Coelho, Kaden, Beccard, Röhrbein &amp; Sanchez-Stockhammer. 2025. "Another bit. Upwards. Okay, stop." Proceedings of the Mensch und Computer 2025 (MuC '25), 465-470. DOI: <br>
- Podcast-Folge verfügbar auf YouTube, Spotify und Apple Podcasts.<br>
- Kontakt: Prof. Dr. Christina Sanchez-Stockhammer, Telefon +49 (0)371 531-32444, E-Mail christina.sanchez@phil.tu-chemnitz.de.</p><p>Source 2 (<span class="source_2"></span>):<br>- Studie von Kim Klüber, Katharina Schwaiger und Prof. Dr. Linda Onnasch untersucht den Einfluss emotionaler Sprachgestaltung von Robotern auf die Wahrnehmung ihrer sozialen und emotionalen Fähigkeiten.<br>
- Titel der Studie: „Affect-enhancing speech characteristics for robotic communication“.<br>
- Studie wurde als Highlighted Article in Science Robotics veröffentlicht.<br>
- Ergebnisse zeigen, dass emotionale Sprache und ausdrucksstarke Intonation die menschenähnliche Wahrnehmung von Robotern beeinflussen.<br>
- Besonders ausgeprägter Effekt bei technisch aussehenden Agenten, wo affektive Kommunikation die soziale Akzeptanz steigern kann.<br>
- Studie trägt zur Weiterentwicklung sprachbasierter Robotersysteme bei, um deren Anwendung intuitiver und akzeptabler zu gestalten.<br>
- Vollständige Studie ist Open Access verfügbar.</p><p>Source 3 (<span class="source_3"></span>):<br>- In den letzten Monaten gab es bedeutende Entwicklungen im Bereich der künstlichen Intelligenz (KI).<br>
- Die Veröffentlichung von ChatGPT und Ankündigungen anderer Tech-Giganten haben das Interesse an Sprachmodellen erhöht.<br>
- Die Aufmerksamkeit für KI-Themen nahm mit der Ankündigung und Veröffentlichung von GPT-4 zu.<br>
- Sprachmodelle könnten auch für die Robotik von Bedeutung sein.<br>
- Eine Forschungsgruppe von Google und der TU Berlin stellte das Sprachmodell Palm-E vor, das mit einem visuellen Modell kombiniert ist.<br>
- Palm-E ermöglicht es einem Roboter mit Greifarm und Kamera, Befehle wie „Bring mir die Reis-Chips aus der Schublade.“ auszuführen und auf Veränderungen in der Umgebung zu reagieren.<br>
- Die Interaktion zwischen Menschen und Maschinen könnte sich verändern, da Menschen oft anders mit Maschinen interagieren als mit anderen Menschen.<br>
- Entwickler treffen Entscheidungen, um Sprachmodelle menschlicher wirken zu lassen, z.B. durch den Einsatz von Emojis oder das zeitversetzte Erscheinen von Antworten.<br>
- Ein Press Briefing wurde organisiert, um Fragen zu Forschung und Entwicklungen bei Sprachmodellen, Robotik und Mensch-Maschine-Interaktion zu diskutieren.<br>
- Themen des Briefings umfassen:<br>
  - Nächste Schritte in der Forschung und Anwendung von Sprachmodellen.<br>
  - Möglichkeiten zur Vergrößerung und Leistungssteigerung der Modelle.<br>
  - Kombination von Sprachmodellen mit Recherchesystemen.<br>
  - Fortschritte in der Robotik durch Sprachmodelle.<br>
  - Emergent Fähigkeiten von Sprachmodellen, die nicht explizit trainiert wurden.<br>
  - Zukünftige Interaktionen zwischen Mensch und Maschine.<br>
  - Psychologische Auswirkungen dieser Interaktionen auf Menschen.<br>
- Forschende beantworteten Fragen in einem 50-minütigen virtuellen Press Briefing.</p></div><br>
<br>
<br>
". Don't add the title at the beginning of the created content. Write it as if you want to inform the readers about who, what, when, where, why and how. Dont exceed 120 characters. Style: Maintain a professional level of formality suitable for a newspaper, but avoid overly complex language to ensure the content is accessible to a wide audience. Include keywords related to the news event and phrases likely to be used by readers searching for information on the topic. Tone: While keeping the tone professional, use engaging language to capture the reader's interest without sensationalizing. Reply in plain Text without putting the meta-description into any quotes. Excerpt:
Vytvorte krátky metapopis k článku o „UNI Chemniz“ v nemčine. Článok obsahuje nasledujúci obsah: "

Dnes je 15. september 2025

Dátum: 15. september 2025 – zdroj 1 ():
- Štúdia Technickej univerzity Chemnitz skúma rozhovory medzi ľuďmi a robotmi.
- Cieľ: Zistite, či ľudia hovoria inak s robotmi ako s inými ľuďmi.
- Interdisciplinárny tím z neurorobotiky a lingvistiky uskutočnil experimenty.
- Experiment: Ľudské a priemyselné robotické rameno s hlasovými funkciami spoločne zostavia jednoduchú policu IKEA.
- Tímy boli počas úlohy nahrávané, konverzácie boli prepisované a analyzované.
- Výsledky:
- V čisto ľudských tímoch bolo viac vyhlásení, vysvetlení a otázok.
- Robot dostal viac priamych pokynov.
– V tímoch medzi ľuďmi a robotmi bolo takmer toľko emotívnych vyhlásení ako medzi ľuďmi (napr. „Dobre sa ti darí.“)
- Štúdia bola zverejnená ako „otvorený prístup“, aby oslovila širšiu verejnosť.
– Publikovaný podcast „Linguistics Behind the Scenes“ s cieľom komunikovať výskumné témy všeobecne zrozumiteľným spôsobom.
– Najnovšia epizóda podcastu sa týka umelej inteligencie a štúdie robotov.
- Publikácia: Coelho, Kaden, Beccard, Röhrbein & Sanchez-Stockhammer. 2025. „Ešte kúsok. Smerom hore. Dobre, prestaň." Proceedings of the Human and Computer 2025 (MuC '25), 465-470. DOI:
- Epizóda podcastu je k dispozícii na YouTube, Spotify a Apple Podcasts.
- Kontakt: Prof. Dr. Christina Sanchez-Stockhammer, telefón +49 (0)371 531-32444, e-mail christina.sanchez@phil.tu-chemnitz.de.

Zdroj 2 ():
- Štúdia Kim Linda On Dr. Klüsger a Kathar. vplyv emocionálnej reči robotov na vnímanie ich sociálnych a emocionálnych schopností.
- Názov štúdie: „Ovplyvňujúce vlastnosti reči pre robotickú komunikáciu“.
- Štúdia bola publikovaná ako zvýraznený článok v Science Robotics.
- Výsledky ukazujú, že emocionálna reč a výrazová intonácia ovplyvňujú ľudské vnímanie robotov.
- Zvlášť výrazný vplyv na technicky vyzerajúcich agentov, kde afektívna komunikácia môže zvýšiť spoločenskú akceptáciu.
– Štúdia prispieva k ďalšiemu vývoju hlasových robotických systémov, aby bolo ich používanie intuitívnejšie a prijateľnejšie.
– Úplná štúdia je k dispozícii s otvoreným prístupom.

Zdroj 3 ():
– V oblasti umelej inteligencie (AI) došlo v posledných mesiacoch k významnému vývoju.
- Vydanie ChatGPT a oznámenia od iných technologických gigantov zvýšili záujem o jazykové modely.
- Oznámením a vydaním GPT-4 sa zvýšila pozornosť venovaná problémom AI.
- Jazykové modely by mohli byť dôležité aj pre robotiku.
– Výskumná skupina z Google a TU Berlin predstavila jazykový model Palm-E, ktorý je kombinovaný s vizuálnym modelom.
- Palm-E umožňuje robotovi s uchopovacím ramenom a kamerou vydávať príkazy ako „Prines mi ryžové lupienky zo zásuvky“. vykonávať zmeny v prostredí a reagovať na ne.
- Interakcia medzi ľuďmi a strojmi sa môže zmeniť, pretože ľudia často interagujú so strojmi inak ako s inými ľuďmi.
- Vývojári robia rozhodnutia, aby jazykové modely pôsobili ľudskejšie, napr. pomocou emotikonov alebo oddialením zobrazenia odpovedí.
- Zorganizovala sa tlačová konferencia s cieľom prediskutovať otázky súvisiace s výskumom a vývojom jazykových modelov, robotiky a interakcie človek-stroj.
- Témy brífingu zahŕňajú:
- Ďalšie kroky vo výskume a aplikácii jazykových modelov.
- Možnosti zväčšenia veľkosti a výkonu modelov.
- Kombinácia jazykových modelov s výskumnými systémami.
- Pokroky v robotike prostredníctvom jazykových modelov.
- Vznikajúce schopnosti jazykových modelov, ktoré neboli explicitne vyškolené.
- Budúce interakcie medzi ľuďmi a strojmi.
- Psychologické účinky týchto interakcií na ľudí.
- Výskumníci odpovedali na otázky na 50-minútovom virtuálnom tlačovom brífingu.




". Nepridávajte názov na začiatok vytvoreného obsahu. Píšte to tak, ako keby ste chceli čitateľov informovať o tom, kto, čo, kedy, kde, prečo a ako. Neprekračujte 120 znakov. Štýl: Zachovajte profesionálnu úroveň formálnosti vhodnú pre noviny, ale vyhnite sa príliš zložitým jazykom, aby bol obsah prístupný širokému publiku. Zahrňte kľúčové slová súvisiace so spravodajskou udalosťou a frázy, ktoré pravdepodobne použijú čitatelia hľadajúci informácie o danej téme. Tón: Pri zachovaní profesionálneho tónu použite pútavý jazyk na zaujatie čitateľského záujmu bez vyvolávania senzácií. Odpovedajte ako obyčajný text bez uvedenia meta-popisu do úvodzoviek.

Ako roboty rozpoznávajú pocity: štúdia ukazuje nové spôsoby komunikácie!

Aktuálna štúdia od Technická univerzita Chemnitz sa zaoberá komunikáciou medzi ľuďmi a robotmi. Cieľom výskumu je zistiť, či sú interakcie s robotmi iné ako s inými ľuďmi. Interdisciplinárny tím zložený z odborníkov na neurorobotiku a lingvistiku uskutočnil rôzne experimenty.

V rámci experimentu ľudia a priemyselné robotické rameno s hlasovými funkciami spoločne vytvorili jednoduchú policu IKEA. Interakcie boli zaznamenané, prepísané a analyzované. Výsledky ukazujú markantné rozdiely: V ľudských tímoch bolo pozorovaných viac užitočných vyhlásení, vysvetlení a otázok, zatiaľ čo robot dostával hlavne priame pokyny. Zaujímavé je, že v tímoch medzi ľuďmi a robotmi bolo takmer toľko emocionálnych prejavov ako v tímoch výlučne pre ľudí, s príkladmi ako „Dobre sa vám darí“.

Emocionálna komunikácia a robotika

Paralelne s týmito zisteniami sa uskutočnila štúdia Kim Klüber, Kathariny Schwaiger a Prof. Dr. Lindy Onnasch Technická univerzita v Berlíne skúmal vplyv emocionálneho jazykového dizajnu na vnímanie robotov. Štúdia s názvom „Ovplyvňujúce vlastnosti reči pre robotickú komunikáciu“ bola publikovaná ako zvýraznený článok v Science Robotics.

Výsledky ukazujú, že emocionálna reč a výrazná intonácia môžu posilniť ľudské vnímanie robotov. Tento efekt bol obzvlášť výrazný pri technicky vyzerajúcich agentoch, kde afektívna komunikácia mohla výrazne zvýšiť spoločenskú akceptáciu strojov. To prispieva k ďalšiemu rozvoju hlasových robotických systémov s cieľom urobiť ich používanie intuitívnejším a prijateľnejším pre používateľov.

Jazykové modely v interaktívnej robotike

Diskusiu o humánnejšej interakcii medzi ľuďmi a strojmi poháňa vpred pokrok v oblasti umelej inteligencie. V posledných mesiacoch vzrástol záujem o jazykové modely ako ChatGPT a GPT-4. Tlačový brífing z Vedecké mediálne centrum zdôraznila potenciálne aplikácie týchto modelov v robotike.

Príkladom je jazykový model Palm-E, ktorý vyvinula výskumná skupina v spoločnosti Google v spolupráci s TU Berlín. Umožňuje robotom reagovať na zložité hlasové príkazy, ako napríklad „Prines mi ryžové lupienky zo zásuvky“. Takýto vývoj výrazne mení charakter interakcie medzi ľuďmi a strojmi. Vývojári cielenými opatreniami robia jazykové modely humánnejšími, napríklad pomocou emotikonov alebo časovo oneskorených odpovedí.

50-minútový virtuálny tlačový brífing sa zaoberal otázkami o ďalších krokoch vo výskume, integrácii jazykových modelov do výskumných systémov a ich vplyve na medziľudskú komunikáciu.

Pre viac informácií navštívte Webová stránka Technickej univerzity Chemnitz alebo kontaktujte Prof. Dr. Christinu Sanchez-Stockhammer na čísle +49 (0)371 531-32444 alebo e-mailom na christina.sanchez@phil.tu-chemnitz.de.