Cigaretový dym podporuje nebezpečnú rezistenciu na antibiotiká!
TUD Dresden skúma vplyv cigaretového dymu na antibiotickú rezistenciu a poskytuje dôležité poznatky o environmentálnych a zdravotných problémoch.

Cigaretový dym podporuje nebezpečnú rezistenciu na antibiotiká!
Antibiotická rezistencia predstavuje jednu z najväčších výziev modernej medicíny. Toto ohrozenie zdravia je umocnené nadmerným a často nevhodným používaním antibiotík v humánnej a veterinárnej medicíne. Milióny ľudí zomierajú každý rok v dôsledku infekcií odolnými baktériami a v roku 2019 bolo týmto patogénom pripísaných 1,27 milióna úmrtí na celom svete. OpenScience nahlásené. Podľa prognóz by toto číslo mohlo do roku 2050 vzrásť na 10 miliónov.
Nová štúdia Technickej univerzity v Drážďanoch (TUD) ukazuje, že k šíreniu odolných baktérií prispievajú aj environmentálne faktory, najmä vplyv cigaretového odpadu. Cigaretové filtre obsahujú množstvo toxických látok, ktoré sú vo vode čoraz častejšie kolonizované odolnými baktériami. Tieto zistenia zverejnila interdisciplinárna a medzinárodná výskumná skupina v časopise Environmental Health Perspectives. Výskum bol realizovaný v spolupráci s univerzitnými nemocnicami v Drážďanoch a Heidelbergu ako aj s univerzitou Tsinghua v Číne, ako napr. TU Dresden vysvetlil.
Vplyv cigaretového odpadu na odolné baktérie
Štúdia zdôrazňuje, že cigaretový dym a odpad podporujú rast odolných baktérií. Kolonizované ohorky cigariet sa môžu dostať do riek a iných vodných plôch, čo prispieva k šíreniu nebezpečných baktérií. Tieto látky spúšťajú u baktérií stresovú reakciu a zdvojnásobujú prenos génov rezistencie prostredníctvom plazmidov. Alarmujúce je najmä to, že fajčenie zvyšuje aj šírenie rezistentných baktérií v pľúcach, čo môže podľa výsledkov štúdie TUD znižovať účinnosť antibiotík pri pľúcnych infekciách.
Rezistentné baktérie sa vyvíjajú získavaním mutácií DNA delením buniek a horizontálnym prenosom génov. Tieto mechanizmy umožňujú baktériám aktívne odovzdávať gény rezistencie bez ohľadu na hranice druhov. Nevhodné používanie antibiotík, napríklad pri vírusových infekciách, tento proces urýchľuje, čím sa zvyšuje tlak na zdravotnú starostlivosť.
Globálne opatrenia na boj proti antibiotickej rezistencii
Globálny rozmer problému ešte viac zhoršuje masívne používanie antibiotík, zlá hygiena a výzvy globalizácie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) preto požaduje komplexné opatrenia na boj proti antibiotickej rezistencii. „Nemecká stratégia antibiotickej rezistencie“ (DART 2020) existuje v Nemecku od roku 2008, ktorá zahŕňa rozširovanie systémov dohľadu a vzdelávanie obyvateľstva a zdravotníckeho personálu. Lekársky vestník nahlásené.
Dôležitým aspektom DART 2020 je zvyšovanie povedomia medzi lekármi a podpora výskumu nových antibiotík. Vývoj nových antibiotík však zostáva nákladnou a časovo náročnou výzvou, čo znižuje motiváciu farmaceutických spoločností. Politici preto požadujú intenzívnejšie opatrenia a „prístup jedného zdravia“ s cieľom zlepšiť hygienické a zdravotné podmienky v chove zvierat a prispieť tak aj k boju proti odporu.
Boj proti antibiotickej rezistencii si vyžaduje individuálnu zodpovednosť aj vládne opatrenia. Každý môže prispieť k boju proti rezistencii zodpovedným používaním antibiotík a dodržiavaním hygienických noriem. Vývoj antibiogramov na testovanie účinnosti antibiotík proti špecifickým baktériám je ďalším dôležitým krokom v boji proti tejto zákernej pandémii.