Arktický morský ľad sa topí: dramatické varovné signály pre budúcnosť!

Arktický morský ľad sa topí: dramatické varovné signály pre budúcnosť!

Nová štúdia publikovaná 14. apríla v časopise Prírodné komunikácie publikované, vrhá svetlo na komplexné transportné mechanizmy živín a znečisťujúcich látok zo sibírskych riek do Arktídy. Medzinárodný výskumný tím pod vedením Univerzity v Bristole zhromaždil poznatky z najväčšej arktickej expedície, expedície MOSAiC. Výskumná loď POLARSTERN sa celý rok unášala v morskom ľade a poskytla cenné údaje o transpolárnom unášaní, dôležitom oceánskom prúde v Severnom ľadovom oceáne, ktorý prepravuje sladkovodné aj suchozemské materiály.

Výskum ukazuje, ako funguje transpolárny drift a ktoré faktory, vrátane rastúcich teplôt, ovplyvňujú šírenie znečisťujúcich látok. Podľa štúdie sa látky zo sibírskych riek dostávajú cez transpolárny drift do centrálneho Severného ľadového oceánu a presúvajú sa ďalej do severného Atlantiku. Platí to tak pre prírodné látky, ako sú živiny a stopové prvky, ako aj pre antropogénne znečisťujúce látky vrátane mikroplastov a ťažkých kovov. Výskum dokumentuje významné zmeny v zložení sibírskej riečnej vody pozdĺž trasy driftu.

Vplyv morského ľadu na hromadnú dopravu

Hlavným zistením štúdie je aktívna úloha morského ľadu pri redistribúcii látok. Morský ľad absorbuje materiály z viacerých riek, a preto hrá kľúčovú úlohu pri transporte živín a znečisťujúcich látok. Výskumný tím vykonal analýzy izotopov kyslíka, neodýmu a vzácnych zemín vo vzorkách morskej vody, morského ľadu a snehu, čo im umožnilo vystopovať pôvod látok prepravovaných v riekach.

Štúdia tiež spochybňuje všeobecný predpoklad, že transpolárny drift je stabilný „dopravný pás“ pre riečnu vodu. Namiesto toho nové zistenia ukazujú, že drift je priestorovo a časovo premenlivý. Tieto pozorovania poskytujú jedinečné celoročné pozorovanie, ktoré rozširuje chápanie oceánskeho systému a má dôležité dôsledky na predpovedanie zmien v arktickej hromadnej doprave.

Klimatické zmeny a ich dôsledky

V kontexte súčasných klimatických zmien je alarmujúce, že zima 2025 bola v Arktíde mimoriadne teplá. Teploty severne od Grónska boli okolo 10 stupňov nad dlhodobým priemerom, čo malo za následok výrazne zníženú tvorbu morského ľadu. Satelitné údaje ukazujú, že ľadová plocha sa 13. apríla 2025 zmenšila na 12,6 milióna štvorcových kilometrov. Ide o najmenšiu plochu od začiatku meraní pred takmer 50 rokmi a o 5,4 percenta menšiu ako priemer z rokov 1981 až 2010, uvádza sa NDR.

Klimatický výskumník Dirk Notz varuje, že Arktída vstupuje do obdobia topenia, ktoré trvá do septembra, s tenkou, zraniteľnou ľadovou pokrývkou. Výskumy a pozorovania ukazujú, že globálne otepľovanie je hlavným faktorom tohto topenia ľadu, ku ktorému dochádza v Arktíde štyrikrát rýchlejšie, ako je celosvetový priemer. Odvtedy sa údaje o spotrebe dramaticky zhoršili: od predindustriálnych čias stratila arktická ľadová plocha polovicu svojho objemu, z necelých ôsmich miliónov štvorcových kilometrov (1850 – 1900) na súčasné sotva štyri milióny.

Modelové výpočty IPCC naznačujú, že Arktída by mohla byť do polovice storočia dokonca bez ľadu, ak sa nezavedie dostatočná ochrana klímy. Notz je presvedčený, že v nasledujúcich piatich až 25 rokoch musíme očakávať prvé leto bez ľadu v Arktíde; Aj keď budú splnené všetky klimatické ciele, do roku 2100 sa očakáva globálne oteplenie o 2,7 stupňa.

Pokračujúci pokles morského ľadu predstavuje nielen ekologické riziká, ale môže poskytnúť aj ekonomické príležitosti, ako je napríklad zvýšená komerčná lodná doprava. Zároveň však predstavuje vážnu hrozbu pre živočíšne druhy, ktoré tam žijú, najmä ľadové medvede, a v dôsledku topiaceho sa grónskeho ľadovca môže do roku 2100 spôsobiť zvýšenie hladiny morí až o jeden meter. Na tento vývoj musíme urýchlene reagovať, aby sme zachovali životné podmienky v Arktíde.