Mier cez spravodlivosť: Prednáška kritizuje rodovú nerovnosť

Mier cez spravodlivosť: Prednáška kritizuje rodovú nerovnosť

Dňa 11. júna 2025 sa v rámci Studium Generale na Univerzite v Lübecku uskutoční prednáška Simone Wisotzki. Pod názvom „Prečo sa o mieri a spravodlivosti musí diskutovať z rodového hľadiska“ sa prednáška venuje súčasným podmienkam a štruktúram mieru. Prednáška začína o 19:15 hod. v prednáškovej sále IMGWF/ZKFL, Königstraße 42, Lübeck. Prístup je bezplatný a nevyžaduje sa registrácia.

Podujatie je súčasťou série prednášok, ktoré sa zaoberajú komplexnými aspektmi mieru. Program, ktorý organizujú profesori Christina Schües, Cornelius Borck, Christoph Rehmann-Sutter a Dr. Birgit Stammberger, má za cieľ preskúmať teoretické a praktické perspektívy mieru. Ďalšie termíny v Studium Generale zahŕňajú prednášky na témy ako „Mier verzus bezpečnosť? a „Formovanie mieru – ale ako?“.

Úloha žien v mierových procesoch

Wisotzkiho prednáška sa zamýšľa aj nad širšou témou feministickej mierovej politiky, ktorá sa zasadzuje za spravodlivosť a rovnosť pre všetkých ľudí bez ohľadu na pôvod, pohlavie či sociálne postavenie. Feministické tykadlá sa rozprestierajú naprieč rôznymi dimenziami, aby prelomili štrukturálne bariéry na dosiahnutie mieru a podporili nenásilie. Iniciatíva je obzvlášť dôležitá, pretože historicky sú ženy často vnímané len ako obete konfliktov, ako poznamenáva Barbara Lochbihler z Medzinárodnej ženskej ligy za mier a slobodu. Táto organizácia, ktorá má poradný štatút v OSN, sa už desaťročia angažuje v začleňovaní žien do mierových procesov.

Lochbihler zdôrazňuje pokrok dosiahnutý prostredníctvom rezolúcie OSN 1325 „Ženy, mier a bezpečnosť“. Toto uznesenie vyzýva na väčšie začlenenie žien do rozhodovacích procesov a jeho cieľom je posilniť vplyv rodového hľadiska pri udržiavaní mieru. Boj proti násiliu páchanému na ženách vo vojnových a povojnových spoločnostiach nabral na naliehavosti od 90. rokov 20. storočia, najmä v súvislosti s porušovaním ľudských práv v oblastiach konfliktov, akými sú Sýria a Jemen.

Súčasná ochota zmeniť sa

Napriek tomuto pokroku zostáva zastúpenie žien na rokovaniach a mierových rozhovoroch nízke, čo spochybňuje efektívnosť medzinárodného úsilia. Európska únia však prijala opatrenia na podporu implementácie rezolúcie 1325 a na posilnenie úlohy žien v mierových procesoch. V rokoch 2006 a 2009 boli prijaté rezolúcie požadujúce národné akčné plány na implementáciu rezolúcie.

Otázka rodovej rovnosti nie je len ústrednou témou mierového hnutia, ale je aj kľúčom k prekonaniu globálnej nespravodlivosti. Feministická mierová politika vníma mier nielen ako absenciu násilia, ale ako pozitívny stav, ktorý zahŕňa sociálnu spravodlivosť. Tieto prístupy sú relevantné aj pre programy, ako je Agenda Platform 2030, ktorá sa zaviazala implementovať ciele trvalo udržateľného rozvoja.

Nadchádzajúce podujatie na Univerzite v Lübecku celkovo predstavuje dôležitú príležitosť na zvýšenie povedomia o zložitých súvislostiach medzi rodom, mierom a spravodlivosťou v neustále sa meniacom svete. V čase, keď narastá globálne napätie, sú hlasy žien vo výskume mieru a konfliktov ešte cennejšie.

Ďalšie informácie o rôznych aspektoch feministickej mierovej politiky a úlohe žien v mierových procesoch možno nájsť v nasledujúcich zdrojoch: Univerzita v Lübecku, Veda a mier, a Frieda.