Konferencia Kiel 2025: Vedci diskutujú o zmenách a výzvach

Konferencia Kiel 2025: Vedci diskutujú o zmenách a výzvach

Od pondelka 24. marca sa na Univerzite Christiana Albrechtsa v Kieli (CAU) uskutoční medzinárodná „Kiel Conference 2025“. Na tejto významnej konferencii sa zúčastní viac ako 350 výskumníkov a študentov z rôznych vedných oblastí. Konferencia je venovaná téme „Veľkosti sociálnych, ekologických a kultúrnych zmien v minulých spoločnostiach“ a jej cieľom je diskutovať a prezentovať aktuálne výsledky výskumu sociálnych zmien a environmentálnych adaptácií. Prezidentom konferencie je prof. Dr. Johannes Müller z Ústavu pre prehistóriu a protohistóriu na ČAÚ.

Program konferencie pokrýva rôzne tematické oblasti, ako sú klimatické zmeny, sociálne zmeny, identity, migrácia, archeologické metódy, digitálne inovácie a námorná a krajinná archeológia. Zvláštnosťou je okrúhly stôl na tému „Sexizmus v archeológii“, ktorý je podporený sprievodnou výstavou organizácie Archéo-Éthique. Okrem toho druhá výstava s názvom „Všetko zostáva inak“ predstaví výsledky osemročnej výskumnej práce v Collaborative Research Center 1266. Súčasťou konferencie bude aj špeciálne stretnutie pre študentov na propagáciu mladých vedcov.

Udeľovanie Ceny Johanny Mestorfovej

Ďalším dôležitým aspektom Kielskej konferencie je udeľovanie Ceny Johanny Mestorfovej. Táto cena sa udeľuje za vynikajúce dizertačné práce v oblasti sociálno-ekologického výskumu a je dotovaná sumou 3 000 eur. Johanna Mestorf bola priekopníčkou vo svojom odbore a prvou riaditeľkou múzea a jednou z prvých profesoriek v Nemecku. Toto ocenenie pomáha oceniť inovatívne výskumné prístupy a vedeckú excelentnosť.

Kielská konferencia je jedným z najväčších vedeckých podujatí v nemecky hovoriacej oblasti, ktoré sa zaoberá environmentálnymi a sociálnymi súvislosťami v minulosti. Konferenciu organizuje Collaborative Research Center 1266 a Cluster of Excellence ROOTS v rámci Akadémie Johanny Mestorf na ČAÚ.

Kultúra a dôvera vedeckého diskurzu

V širšom kontexte sa kultúra vedeckého diskurzu v Nemecku vyznačuje značnou sociálnou dôverou. Podľa aktuálnych prieskumov 62 % Nemcov „úplne“ dôveruje významu a platnosti vedeckých poznatkov. Okrem toho sa 69 % opýtaných domnieva, že politické rozhodnutia by mali byť založené na vedeckých poznatkoch. Vysokoškolskí profesori sa tešia vysokej dôvere, výrazne menšiu dôveru dostávajú politici a novinári.

Veda v Nemecku zostáva pomerne nezávislá, čo vedie k tejto vysokej úrovni dôvery. Krajina je na prvom mieste v indexe akademickej slobody (AFI), ktorý porovnáva akademickú slobodu v približne 180 krajinách. Napriek tomu prebieha verejná diskusia o možnom ohrození akademickej slobody, ktorá je viditeľná vo výzvach k zákazom, výzvam na bojkot a vyhrážkam vedcom. Politická korektnosť a spúšťacie varovania sú aspekty, ktoré sú vnímané ako potenciálne hrozby pre autonómiu vedcov.

Vedecká sloboda je zakotvená v článku 5 ods. 3 základného zákona a je považovaná za nevyhnutnú pre hľadanie pravdy vo vede. Pre vedecké diskurzy sú charakteristické princípy ako univerzalizmus, nezainteresovanosť a organizovaný skepticizmus. Od vedcov sa vyžaduje, aby vo svojom prejave odložili osobné preferencie a politické vášne bokom, aby zabezpečili konštruktívnu diskusiu.

Vzhľadom na blížiacu sa konferenciu v Kiel je jasné, že vedecký dialóg a spoločenská akceptácia vedeckých poznatkov majú kľúčový význam, aby bolo možné efektívne čeliť výzvam sociálnych a ekologických zmien. Ďalšie informácie o konferencii a kultúre vedeckého diskurzu nájdete v reportáži od uni-kiel.de, tu-darmstadt.de a bpb.de odkazoval.