Klimatológovia pod tlakom: Ako klimatické zmeny ovplyvňujú psychiku!

Klimatológovia pod tlakom: Ako klimatické zmeny ovplyvňujú psychiku!

Psychologický stres, ktorý klimatológovia pociťujú v dôsledku účinkov klimatických zmien, je naliehavým problémom, ktorý sa čoraz viac dostáva do povedomia verejnosti. uni-kiel.de uvádza, že mnohí výskumníci sú frustrovaní svojimi vedeckými zisteniami a často neadekvátnymi politickými krokmi. Tento nesúlad môže viesť k pocitom bezmocnosti a zúfalstva, najmä ak výskum človeka nevedie k okamžitej politickej akcii.

Postdoktorandka Anna Lena Bercht z Christian Albrechts University v Kieli sa vo svojom komentári v odbornom časopise „Nature Climate Change“ zameriava na psychologické dôsledky pre výskumníkov. Informuje o emocionálnych výzvach, ktorým čelia vedci, ktorí pociťujú priamy vplyv klimatickej krízy na ich oblasť práce. Pocity ako strach, smútok a obavy sú bežné, no mnohí sa ich zdráhajú otvorene prejaviť. Berchtová kritizuje skutočnosť, že mnohí z jej kolegov sú ponechaní sami na riešenie týchto záťaží, čo môže viesť k tomu, že sa stiahnu z výskumu klímy.

Emocionálna odolnosť a podpora

Na podporu emocionálnej odolnosti klimatológov Bercht navrhuje prijať štrukturálne opatrenia. Tie by mohli zahŕňať silnejšie vytváranie sietí, workshopy, programy partnerského mentoringu a partnerský dohľad. Učebné osnovy a kurzy ďalšieho vzdelávania by tiež pomohli podporiť zručnosti pri zvládaní emočného stresu. Berchtová sama zažila vo svojom výskume emocionálne výzvy, napríklad s rybármi z Lofot v Nórsku, ktorí sú ohrození klimatickými zmenami. Jej kolegyňa Verena Sandner Le Gall študuje domorodú komunitu Guna v Paname, ktorá je neustálymi záplavami nútená opustiť svoju vlasť.

Záťaže spôsobené klimatickými zmenami sa netýkajú len vedcov, ale aj širokej verejnosti. Podľa toho Federálne ministerstvo životného prostredia Klimatické zmeny vyvolávajú medzi obyvateľstvom aj strach, bezmocnosť a obavy. Pojmy ako „eko-úzkosť“ a „eko-smútok“ opisujú tieto emocionálne reakcie, ktoré sa môžu vyskytnúť ako vhodné reakcie na klimatickú krízu, ako aj nadmerné emocionálne reakcie. Medzi silné emocionálne reakcie patrí vyhýbavé správanie, akčná paralýza a poruchy spánku.

Duševné zdravie v kontexte zmien životného prostredia

The Federálna agentúra pre životné prostredie poznamenáva, že zmena klímy má nielen priame psychologické dôsledky, ktoré sú často výsledkom prírodných katastrof alebo extrémnych poveternostných udalostí, ale že dlhodobé zmeny, ako napríklad dlhotrvajúce suchá, môžu spôsobiť aj psychický stres. Cieľom výskumu je identifikovať rizikové skupiny, ktoré sú obzvlášť vážne postihnuté.

Zatiaľ čo rastúce teploty a extrémne prírodné udalosti, ako napríklad hurikán Katrina v roku 2005, môžu viesť k zvýšeniu symptómov PTSD a úzkosti, fenomén „solastalgie“ opisuje pocit straty a emocionálneho utrpenia spôsobeného zmenami v známom životnom priestore. Federálne ministerstvo životného prostredia zdôrazňuje tiež, že na minimalizáciu negatívnych psychologických účinkov sú potrebné individuálne a politické opatrenia proti zmene klímy.