Revolúcia v laboratóriu: Výskumníci vyvíjajú živé, syntetické tkanivo!
Medzinárodný výskumný tím z Kielskej univerzity vyvíja syntetické tkanivo na napodobňovanie živých buniek, publikované v Nature Communications.

Revolúcia v laboratóriu: Výskumníci vyvíjajú živé, syntetické tkanivo!
Medzinárodný výskumný tím vyvinul pozoruhodnú syntetickú tkaninu, ktorá je stabilná a tekutá. Tento inovatívny vynález, uverejnený 27. februára 2025 v časopise Prírodné komunikácie sa uskutočnilo pod vedením Univerzity Christiana Albrechtsa v Kieli (CAU). Syntetické tkanivo pozostáva z miliónov syntetických buniek, ktorých základným stavebným kameňom sú kvapôčky vody obklopené dvojitou vrstvou lipidov.
Vedci vytvorili základné bunkové siete, ktoré majú mnohé vlastnosti podobné živým biologickým tkanivám. Tieto „bunky“ majú veľkosť asi 30 tisícin milimetra a vykazujú mechanické vlastnosti pripomínajúce živé bunky. Molekulárne motory aplikujú sily na membránu napodobňovaním fyziologického procesu, ktorý sa vyskytuje v prírodných bunkách. Táto experimentálna mimika pripomína sily, ktoré môže bičík plávajúcich baktérií vyvinúť na pohyb buniek v syntetických štruktúrach.
Inovácie vo výskume membrán
Syntetické tkanivo by mohlo hrať dôležitú úlohu pri štúdiu prirodzených bunkových sietí. Plán je integrovať proteíny do membrán, aby sa vytvorili elektrické potenciály. Tento výskum by mohol mať dlhodobé uplatnenie, najmä v oblasti medicíny. Možné budúce aplikácie zahŕňajú pokrytie lekárskych implantátov umelým tkanivom na podporu procesu hojenia. Existujú tiež úvahy o tom, ako by tieto membrány mohli byť vybavené proteínovými alebo sacharidovými zlúčeninami, aby sa imunitnému systému simulovali vlastné štruktúry tela.
Ako je zrejmé z historického kontextu výskumu membrán, významní výskumníci ako Evert Gorter a F. Grendel opísali základy, ktoré viedli k Gorter-Grendelovmu modelu bunkovej membrány. Ich výskum v 20. rokoch 20. storočia priniesol zásadné poznatky o lipidovej dvojvrstve, ktorá je držaná pohromade hydrofóbnymi interakciami. Prírodné aj syntetické membrány majú rozdiely vo svojej zložitosti a funkčnosti. Zatiaľ čo biomembrány pozostávajú z rôznych lipidov, proteínov a uhľohydrátov, syntetické lipidové dvojvrstvy majú často jednoduchšiu štruktúru a sú optimalizované pre špecifické aplikácie, ako napríklad pri podávaní liekov alebo ako modely vo výskume.
Vyhliadky do budúcnosti pre syntetické tkaniny
Nový vývoj ukazuje nielen potenciál nervových implantátov nahradiť defektné nervové bunky, ale aj možnosti využitia v regeneratívnej medicíne. Syntetické systémy ponúkajú určité výhody, ale ich funkčnosť a dynamika sú menej prispôsobivé ako prirodzené biomembrány. Tieto rozdiely vyplývajú zo spôsobu ich formovania a ich interakcií s prostredím.
Stručne povedané, pokroky vo výskume syntetických tkanív nielen vrhajú svetlo na membránovú biológiu, ale otvárajú aj sľubné perspektívy pre budúce aplikácie v medicíne a biotechnológii. Zatiaľ čo štúdie popredných vedcov ako Gorter a Grendel položili základy, súčasný tím na univerzite v Kiel posunul výskum membrán na ďalšiu úroveň a vytvoril pôsobivé príležitosti na ďalší výskum biologických systémov.