Max Weber Kolleg víta nových kolegov: Výskum pre lepšiu budúcnosť!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

7. apríla 2025 privíta Max Weber Kolleg nových kolegov s výskumnými projektmi o náboženstve a urbanite na Univerzite v Erfurte.

Am 7. April 2025 begrüßt das Max-Weber-Kolleg neue Fellows mit Forschungsprojekten zu Religion und Urbanität an der Uni Erfurt.
7. apríla 2025 privíta Max Weber Kolleg nových kolegov s výskumnými projektmi o náboženstve a urbanite na Univerzite v Erfurte.

Max Weber Kolleg víta nových kolegov: Výskum pre lepšiu budúcnosť!

7. apríla 2025 privíta Max Weber Kolleg na Univerzite v Erfurte svojich nových kolegov a kolegov na letný semester 2025. Pod vedením Susanne Rau a Jörga Rüpkeho spustila vysokoškolská výskumná skupina „Náboženstvo a urbanita“ množstvo dôležitých projektov. Ich cieľom je preskúmať komplexné vzťahy medzi náboženstvom a mestským životom.

Medzi nových kolegov patrí Irene Becci, ktorá pracuje na téme "Lom alebo posvätná hora? O vzťahu k prírode v kontexte urbanizácie". Bärbel Beinhauer-Köhler zasa skúma úlohu múrov a opevnení v kontexte náboženskej plurality a ekonomickej reality v stredoveku s projektom „Múry a opevnenia v stredovekej Káhire“. Medzi ďalšie významné projekty patrí pohľad Márie Ciesly na „mikrohistóriu spolužitia“ medzi židmi a kresťanmi v predindustriálnom meste Slutsk a analýza konceptu kibucu Martina Bubera od Francesca Ferrariho.

Vedecká výmena a interdisciplinárne prístupy

V kolegiálnej výskumnej skupine je aktívna aj Agnes Flora, ktorá v Kluži skúma známe presahy náboženského myslenia v ranom novoveku. Espita Halder skúma komplex Karbala a práva šiitov na mestské priestory v Kalkate a Dháke. Eduard Iricinschi sa zaoberá mestskými technológiami a neskoroantickými manichejskými sieťami viery. Richard Lim skúma spojenie medzi náboženským dualizmom a urbanitou na rímskom západe. Silke Steets a Martin Wallraff sa v rámci svojich projektov zaoberajú rekonštrukciou miest a premenami kresťanstva.

Birgit Schäbler bude pracovať ako pridružená výskumníčka vo výskumnej skupine sociálnej filozofie a sociálnej teórie pre globálne štúdie juhu. Toto je obzvlášť dôležité, pretože výraz „globálny juh“ sa vzťahuje na krajiny s koloniálnou minulosťou, často spojenou s vysokou mierou chudoby a neformálnosti. nahlas Oxfordský výskum „Globálny juh“ je najrýchlejšie urbanizujúci sa región na svete. Predpokladá sa, že do roku 2025 bude v mestských oblastiach globálneho juhu žiť približne 3,75 miliardy ľudí.

Výskum v medzinárodnom kontexte

Peter Gottschalk je v Merian Centre ICAS:MP v Dillí a skúma „Emočné dimenzie britských a amerických novinových správ o moslimoch a hinduistoch, 1798–1809“. Jeho práca sa týka kultúrnych interakcií formovaných koloniálnou históriou a urbanizáciou.

Okrem toho International Graduate School “Resonant Self-World Relations” víta dvoch nových doktorandov Steena Lybkeho a Nicole Navratilovú. Lybke vo svojej dizertačnej práci skúma „škandinávsku ekoteológiu v medzinárodnej perspektíve“, zatiaľ čo Navrátil sa zaoberá sebaprezentáciou ženských líderiek nacionalistických strán v Európe. V špeciálnej výskumnej oblasti „Structural Change in Property“ sa Cinnamon Ducasse venuje téme „Nejednoznačný majetok: od neskorej antiky po stredovek“.

Výskumné projekty v rámci pokročilého grantu ERC „(De)Colonizing Sharia? pod vedením Irene Schneider ukazujú, aké pestré je tematické spektrum, ktoré je inšpirované aktuálnymi globálnymi výzvami. Lena-Maria Möller sa venuje právnej a súdnej transformácii v Katare pred a po kolonizácii.

Hartmut Rosa a Jörg Rüpke, riaditelia Max Weber Kolleg, sa tešia z interdisciplinárnej výmeny s vedcami z domova i zo zahraničia. Tieto nové prístupy k výskumu odrážajú nielen rozhrania medzi náboženstvom a urbanitou, ale aj komplexné sociálne, ekonomické a environmentálne zmeny prebiehajúce v mestských kontextoch globálneho juhu.

Debata o povahe miest a mestského života na globálnom juhu je čoraz aktuálnejšia. Tieto urbanizačné procesy nevedú len k nárastu megamiest, ale aj k rastúcej zložitosti chorobnej záťaže, životných podmienok a sociálnych štruktúr. Klimatické zmeny predstavujú ďalšiu výzvu, ktorú zohľadňuje aj súčasný výskum. Kombinácia sociálnej nerovnosti s urbanistickými transformáciami sa často považuje za jednu z najväčších výziev budúcnosti. Ďalšie informácie o tomto vývoji nájdete na Nemecký inštitút pre rozvojovú politiku.