Prielom vo výskume: Vedci z Kostnice spôsobili revolúciu vo výskume terpénov!

Prielom vo výskume: Vedci z Kostnice spôsobili revolúciu vo výskume terpénov!

Európska rada pre výskum (ERC) oznámila 4. septembra 2025 nové štartovacie granty ERC. Tento rok dostane chemička Lena Barra grant 1,5 milióna eur od Univerzity v Kostnici na svoj projekt „TAILOMET“. Tento projekt sa zameriava na terpény, prírodné zlúčeniny uhlíka známe svojimi medicínsky relevantnými vlastnosťami.

V rámci „TAILOMETU“ plánuje Barra použiť enzýmy na pridanie metylových skupín do terpénov, aby sa špecificky zmenili ich vlastnosti. Takzvaný „magický metylový efekt“ popisuje, ako môže metylácia prekvapivo ovplyvniť vlastnosti účinných látok. Barra identifikuje prirodzené enzýmy a cesty na vývoj nových metód metylácie.

Výskumné projekty s ekologickým významom

Okrem Barry získala štartovací grant ERC v hodnote 1,5 milióna eur aj Catalina Chaparro-Pedraza, ekologička z Eawag v Zürichu za svoj projekt „PHENOTIPPING“. Cieľom tohto projektu je pochopiť, ako adaptácie organizmov na zmenu prostredia ovplyvňujú ekologickú odolnosť. Chaparro-Pedraza bude kombinovať empirické a teoretické prístupy a vykonávať experimenty s populáciami fytoplanktónu, aby ďalej pochopila vplyvy na odolnosť ekosystémov.

Obaja výskumníci vedú svoje projekty v Limnologickom inštitúte na Univerzite v Kostnici, ktorý sa špecializuje na výskum vodných ekosystémov. Štartovací grant ERC podporuje zakladanie vlastných pracovných skupín za účelom napredovania inovatívnych výskumných projektov, ako napr uni-konstanz.de nahlásené.

Fenotypová plasticita v modernom výskume

Dôležitým aspektom ekologického výskumu je fenotypová plasticita, téma, ktorej sa venujú aj iné výskumné iniciatívy. Organizmy reagujú na svoje prostredie v zmysle genetickej kontroly a interakcie prostredia. Táto plasticita im umožňuje vyvinúť rôzne tvary v závislosti od podmienok prostredia. Háďatka Pristionchus pacificus je ukážkovým modelom na štúdium týchto adaptácií, pretože si môže v rôznych podmienkach vyvinúť dva rôzne tvary úst, ako napr. mpg.de zdôrazňuje.

Fenotypová plasticita je viditeľná nielen u háďatiek, ale aj u rastlín, zvierat a baktérií. Ich význam pre evolúciu a vznik nových foriem diverzity bol dobre zdokumentovaný výskumom za posledných 15 rokov. Budúce štúdie sa zamerajú na to, ako abiotické faktory a zdroje potravy ovplyvňujú vývoj a vlastnosti organizmov.

Nová špeciálna oblasť výskumu

V kontexte tohto výskumu Grantový výbor Nemeckej výskumnej nadácie (DFG) spustil Collaborative Research Center 1644 „Fenotypová plasticita v rastlinách – mechanizmy, obmedzenia a evolúcia“. Tento projekt vedie Univerzita v Postupime a začne sa v apríli 2024 s trvaním tri roky a deväť mesiacov. Cieľom je pochopiť vzťah medzi expresiou genotypu a znaku v rôznych podmienkach prostredia a preskúmať ich účinky na adaptabilitu rastlín. igzev.de opisuje.

V SFB je zapojených celkovo 17 vedeckých podprojektov a centrálny koordinačný projekt s partnerskými inštitúciami ako Leibnizov inštitút pre produkciu zeleniny a okrasných rastlín a Inštitút Maxa Plancka pre molekulárnu fyziológiu rastlín. Tieto iniciatívy ilustrujú množstvo výskumov, ktoré v súčasnosti prispievajú k lepšiemu pochopeniu a znalostiam o environmentálnych adaptáciách organizmov.