Ženy vo vede: Prečo viditeľnosť naďalej trpí

Ženy vo vede: Prečo viditeľnosť naďalej trpí

V správach o vedeckých témach často dominujú muži, ako ukazuje nedávna štúdia Karlsruhe Institute of Technology (KIT). Táto štúdia viditeľnosti žien v médiách informujúcich o vedeckých rizikových témach ukazuje, že vedkyne sú citované len v 18 percentách prípadov. Podiel žien v skúmaných oblastiach výskumu sa pohybuje okolo 31 percent. To poukazuje na významný nesúlad medzi skutočným zastúpením žien vo vede a ich mediálnou viditeľnosťou. Napriek tomuto nedostatočnému zastúpeniu vedci nenašli žiadne dôkazy o priamej diskriminácii prostredníctvom postupov novinárskeho výberu. Výsledky skôr ukazujú, že viditeľnosť médií vo veľkej miere závisí od hierarchického postavenia, produktivity a vplyvu výskumu.

Táto štúdia je založená na analýze 4 860 článkov zo štyroch popredných nemeckých médií, ktoré boli publikované v rokoch 1995 až 2020. Skúma osem vedeckých rizikových tém, ako sú ebola, glyfosát a COVID-19. Bolo zaznamenaných a systematicky kódovaných približne 1800 vedcov. Výsledky ilustrujú, že u žien je často menej pravdepodobné, že budú obsadzovať najvyššie pozície a dosahovať nižšie skóre v publikácii a reputácii. Nedostatočné zastúpenie vedkýň odráža štrukturálne nerovnosti vo vedeckom systéme a ukazuje, že žurnalistika nielen odráža akademické hierarchie, ale ich aj posilňuje bez toho, aby ich aktívne podporovala.

Netesné potrubie a jeho následky

Rozpor medzi počtom mužov a žien vo vede posilňuje aj fenomén „netesného potrubia“. V Nemecku sú teraz ženy dobre vzdelané, ale ich podiel na univerzitách klesá, ako postupujú v rebríčku akademickej kariéry. Podľa Spolkového ministerstva pre výskum, technológiu a vesmír (BMFTR) je pomer žien podľa akademickej kariéry nasledovný: 46 percent doktorandov tvoria ženy, len 36 percent postdoktorandov a len 29 percent profesorov.

Aby sa tomu zabránilo, BMFTR spustil rôzne iniciatívy. Patrí sem aj program profesoriek, ktorý slúži ako centrálny nástroj presadzovania rovnosti na univerzitách. Štvrtá fáza programu sa začala v roku 2023 a potrvá do roku 2030 s objemom financovania 320 miliónov eur. Medzi ďalšie opatrenia patrí kaskádový model z roku 2011, ktorý zabezpečuje, že podiel žien na každej kariérnej úrovni je minimálne rovnaký ako na predchádzajúcej úrovni.

Výzvy a príležitosti pre ženy vo vede

Napriek týmto pokrokom je skutočnosťou, že ženy vo vede stále čelia mnohým výzvam. Historicky boli často systematicky ignorované a nepomenované. Dokonca aj teraz má veľa žien problém nájsť svoj hlas vypočutý a uverený. Profesorka Elke Wolf z Mníchovskej univerzity aplikovaných vied zdôrazňuje, že rodovo špecifické praktiky a stereotypy znevýhodňujú ženy v predmetoch MINT. Toto vnímanie je opísané pojmom „chladné podnebie“, ktoré predstavuje nevľúdnu pracovnú atmosféru pre ženy v oblastiach, kde dominujú muži.

Takzvaný Mathilda efekt ukazuje, že prínos žien vo vede je často menej uznávaný. Ide o historický problém, ktorý postihol aj významné vedkyne ako Lise Meitner a Rosalind Franklin. Má to aj finančné dôsledky: profesorky zarábajú v priemere o 660 eur menej ako ich mužskí kolegovia na najvyššej platovej úrovni. To ukazuje, že napriek všetkým iniciatívam na podporu rovnosti je stále potrebné urobiť veľa.

Podpora zviditeľnenia a úspechov žien vo vede má zásadný význam pre odstránenie rodových stereotypov. Iniciatívy ako „Rozmanitosť spája“ sú určené nielen na zvýšenie rovnosti príležitostí, ale aj na zvýšenie povedomia o rodovo diferencovaných aspektoch výskumu. Vedci ako Ylva Götberg, ktorá bola uznávaná ako začínajúca líderka v časopise TIME, sú dôležitými vzormi, ktoré ukazujú, že sa oplatí bojovať za vlastné zviditeľnenie.

V súhrne možno povedať, že mediálna viditeľnosť žien vo vede výrazne zaostáva za ich skutočnými číslami. Štrukturálne nerovnosti a nevýhody, s ktorými sa ženy stretávajú vo vedeckom systéme, sú naďalej výzvou, ktorú treba prekonať. Vzdelávanie aj cielené financovanie zohrávajú kľúčovú úlohu v budúcnosti vedy.

Pre ďalšie informácie o týchto témach si môžete pozrieť správy z KIT, BMFTR a analýzy na Tagesschau.de: SÚPRAVA, BMFTR a denné správy.