CAR T-bunková terapia: odhalené príležitosti a riziká pre pacientov s rakovinou!

CAR T-bunková terapia: odhalené príležitosti a riziká pre pacientov s rakovinou!

FAU má nového odborníka v oblasti CAR T-bunkovej terapie: Prof. Dr. Fabian Müller, ktorý je držiteľom profesúry W3 pre túto perspektívnu výskumnú oblasť. Univerzita Friedricha-Alexandra Erlangen-Norimberg (FAU) je jednou z 15 najväčších a výskumne najintenzívnejších univerzít v Nemecku. Zamestnáva vyše 6 000 ľudí a ponúka viac ako 270 študijných programov pre viac ako 39 000 študentov. Prof. Müller prináša bohaté skúsenosti zo svojej predchádzajúcej postdoktorandskej pozície v National Cancer Institute v Bethesde, MD, USA.

Výskumné zameranie Prof. Dr. Müllera sa zameriava na terapie založené na protilátkach, ktorých cieľom je špecificky vypnúť degenerované alebo dysregulované bunky. Očakáva sa, že tieto technológie výrazne znížia vedľajšie účinky tradičných terapií rakoviny, čo z nich urobí sľubný prístup v boji proti rakovine.

CAR T-bunková terapia a ako funguje

CAR T-bunková terapia je moderná metóda liečby niektorých krvných a lymfatických rakovín, ako je akútna lymfocytová leukémia (ALL) a non-Hodgkinov lymfóm (NHL). Termín „CAR“ znamená chimérický antigénový receptor, ktorý je integrovaný do T buniek, aby špecificky zabíjal nádorové bunky. Proces terapie zahŕňa niekoľko krokov:

• Blutentnahme und Filtration der weißen Blutzellen durch Leukapherese.
• Isolierung der T-Zellen im Labor und deren gentechnische Veränderung zur Herstellung des CAR.
• Verabreichung einer Chemotherapie zur Hemmung von Tumorzellen und Immunsystem (Lymphodepletion).
• Infusion der CAR-T-Zellen, die im Körper aktiv werden.

Každý pacient dostáva individuálne, geneticky modifikované T bunky. V Nemecku sú schválené dve terapie CAR T-buniek: axicabtagene ciloleucel a tisagenlecleucel, pričom obe sú zamerané na povrchový marker CD19. Terapia sa ukázala ako účinná, štúdie ukázali, že nádory sa môžu výrazne zmenšiť.

Vedľajšie účinky a nové poznatky

Treba však vziať do úvahy možné vedľajšie účinky. Patria sem syndróm uvoľnenia cytokínov, neurologické problémy, ako sú bolesti hlavy a závraty, a cytopénie s nízkymi hladinami buniek v krvi. Existuje tiež zvýšené riziko infekcií. Dlhodobá podpora a sledovanie pacientov sa plánuje až na 15 rokov po liečbe.

Súčasný výskumný tím z Univerzitnej nemocnice Düsseldorf (UKD) intenzívne študoval vedľajšie účinky CAR T-bunkovej terapie. Boli pozorované zriedkavé prípady sekundárnych rakovín, ako sú T-bunkové lymfómy. Mutácie v kmeňových krvotvorných bunkách boli identifikované ako možná príčina týchto ochorení. Tieto mutácie môžu vzniknúť spontánne alebo môžu byť podporované predchádzajúcimi terapiami, ako je chemoterapia.

Výskum ukázal, že u pacienta trpiaceho primárnym lymfómom centrálneho nervového systému sa šesť týždňov po terapii CAR T-bunkami vyvinul periférny T-bunkový lymfóm, ktorý nakoniec viedol k smrti pacienta. Analýza DNA odhalila mutácie v génoch DNMT3A a TET2, ktoré sú spojené s hematologickými rakovinami.

Stručne povedané, CAR T-bunková terapia predstavuje inovatívnu možnosť liečby pre pacientov s rakovinou, ale nesie so sebou aj určité riziká. Prebiehajúci výskum bude rozhodujúci pre lepšie pochopenie týchto rizík a v prípade potreby nájdenie vhodných predliečebných skríningových metód na individuálne poradenstvo pacientom a minimalizovanie rizika komplikácií.

Ďalšie informácie o terapii CAR T-bunkami a súvisiacich výzvach nájdete v podrobných správach z FAU, Nemecká rakovinová spoločnosť ako aj najnovšie poznatky z Univerzitná nemocnica Düsseldorf.