Klimatická simulácia ukazuje: Koľko môžeme ušetriť pre našu planétu?

Klimatická simulácia ukazuje: Koľko môžeme ušetriť pre našu planétu?

Nová simulácia na tému klímy sa nedávno uskutočnila na KU (Univerzita umení) a spojila účastníkov z rôznych skupín, ktoré reprezentovali krajiny a záujmové skupiny. Cieľom bolo realisticky obnoviť globálne rokovania o klíme a poskytnúť všetkým účastníkom hlbšie pochopenie zložitosti medzinárodných rokovaní. Účastníci museli odložiť svoje vlastné presvedčenie a osvojiť si dané názory príslušných krajín na simuláciu, čo predstavovalo vzrušujúcu výzvu. Napríklad Spojené štáty boli zobrazené buď pod vedením prezidenta Trumpa alebo pred jeho érou. Aktéri EÚ sa zamerali na výzvy, ktoré predstavuje vojna na Ukrajine, dodávky energie, jadrové diskusie a inflácia.

Simulácia zahŕňala šesť skupín vrátane tých, ktoré zastupovali rozvinuté krajiny ako Kanada, Austrália a Japonsko, ako aj skupiny zamerané na Čínu a Indiu. Čína sa konkrétne zaoberala politikami súvisiacimi s fosílnymi palivami a potravinovou bezpečnosťou, zatiaľ čo India diskutovala o problémoch, ako sú extrémne horúčavy, sociálna nerovnosť a geopolitické napätie. Krajiny globálneho juhu sa na druhej strane zaoberali základnými otázkami, akými sú klimatické financie, vodná a potravinová bezpečnosť a klimatická migrácia. Tieto krajiny mali príležitosť predložiť návrhy na obmedzenie odlesňovania a opätovného zalesňovania, čo pomohlo účastníkom pochopiť rozdiely v národných prioritách a výzvach.

Rokovania a výsledky

Simulácia zahŕňala celkovo tri kolá rokovaní, v ktorých skupiny formulovali svoje interné ponuky. Ústredným cieľom bolo obmedziť globálne otepľovanie na maximálne 2 stupne Celzia do roku 2100. Účastníci boli tiež požiadaní, aby každoročne platili najmenej 300 miliárd dolárov do medzinárodného klimatického fondu. Po kolách rokovaní delegáti prezentovali svoje výsledky, ktoré boli zaradené do simulačného programu. Zatiaľ čo dospelí boli schopní dosiahnuť maximálne 2,1 stupňa oteplenia do roku 2100, študenti zistili, že je možné to obmedziť na 2 stupne.

Na účinný boj proti globálnemu otepľovaniu boli potrebné ambiciózne opatrenia, ako je stabilizácia a znižovanie emisií skleníkových plynov, boj proti odlesňovaniu a zvyšovanie projektov opätovného zalesňovania. Simulácia ukázala kvantitatívny vplyv rôznych opatrení na globálne otepľovanie a identifikovala významné prekážky medzinárodnej spolupráce. Účastníci teraz pristúpia k ďalšej klimatickej konferencii v novembri so širším chápaním toho, ako nájsť politické kompromisy.

Pozadie medzinárodnej klimatickej politiky

Medzinárodné rokovania o klíme majú svoj pôvod v roku 1992 na „Summite Zeme“ v Rio de Janeiro. To viedlo k vytvoreniu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorý nadobudol platnosť v roku 1994. Vlastné štrukturálne prvky, ako napríklad výročné konferencie zmluvných strán (COP), ponúkajú viac ako 198 členským štátom platformy na vypracovanie textov na rokovania a dosiahnutie konsenzu o dôležitých rozhodnutiach. Medzi významné míľniky patrí Kjótsky protokol z roku 1997 a Parížska dohoda z roku 2015, ktorých cieľom je stanoviť obmedzený cieľ obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 až pod 2 stupne Celzia.

Kľúčovou výzvou zostáva financovanie potrebných opatrení na ochranu klímy, čo je často sporný bod medzi národmi. Podľa šiestej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (2023) je na obmedzenie globálneho otepľovania potrebné výrazné zníženie globálnych emisií skleníkových plynov, keďže zmena klímy predstavuje nielen národnú, ale aj globálnu výzvu. Pravdepodobnosť, že by sa teplota povrchu Zeme mohla do roku 2100 zvýšiť až o 3,2 stupňa bez dodatočných opatrení, predstavuje vážnu hrozbu.

Umelecká univerzita si dala za cieľ integrovať udržateľnosť do všetkých aspektov univerzitného života a v tomto smere úzko spolupracuje s partnermi z rôznych sociálnych a ekonomických oblastí. Táto simulácia predstavuje dôležitý príspevok k podpore budúcich rokovaní o medzinárodnej klimatickej politike a jej implementácii.