Žíhanie v manažmente: Kľúč k prispôsobivosti!

Žíhanie v manažmente: Kľúč k prispôsobivosti!

V prelomovej štúdii uverejnenej v aktuálnom čísle recenzovaného časopisu Spojenia výskumníci z ESMT Berlin skúmali menej známy koncept vedenia: „žíhanie“. Autori Matthew S. Bothner, Richard Haynes, Ingo Marquart a Hai Anh Vu popisujú, ako môže tento manažérsky prístup, inšpirovaný metalurgiou, urobiť organizácie prispôsobivejšie tým, že zámerne naruší a následne stabilizuje existujúce štruktúry.

Pojem „žíhanie“ pôvodne pochádza z kovoobrábania, kde sa materiály kontrolovane zahrievajú a ochladzujú, aby sa zmenila ich mikroštruktúra. V kontexte riadenia ide o proces s dvoma rozhodujúcimi fázami: fázou ohrevu a fázou chladenia. Fáza zahrievania vyzýva existujúce postupy, aby otvorili nové perspektívy, zatiaľ čo fáza chladenia obnovuje poriadok a stabilitu, aby podporila novú súdržnosť.

Fázy žíhania

Nevyhnutnou súčasťou modelu je fáza zahrievania, v ktorej sa má vytvoriť nepokoj a napätie, aby sa spochybňovala spokojnosť a stimulovali inovácie. Táto fáza však prináša riziko narušenia organizačnej koherencie. V následnej fáze ochladzovania je kľúčové, aby sa úspešne integrovali nové postupy a interpretácie, aby sa predišlo prestávkam.

Na zabezpečenie úspechu žíhania výskumníci definujú tri kľúčové podmienky: Manažér musí mať konsolidovaný status a širokú podporu v rámci organizácie. Tím potrebuje aj dostatočnú emocionálnu energiu, aby sa dokázal vysporiadať s napätím. Nakoniec je potrebný čas, zdroje a určitá tolerancia neistoty.

Výzvy a riziká

Jednou z najväčších výziev identifikovaných v štúdii je potreba komunikácie: líder musí vytvárať neistotu a zároveň sprostredkovať dôveryhodnú víziu budúcnosti. To si vyžaduje transparentnosť a vysokú emocionálnu inteligenciu. Výskumníci tiež zdôrazňujú, že jednotné prístupy k vedeniu sú často nedostatočné, pretože kontext a načasovanie sú rozhodujúce pre úspech.

Ďalším rizikovým faktorom je, že zanedbávanie sociálnych a emocionálnych štruktúr v rámci organizácie môže podkopať dôveru a zvýšiť fluktuáciu zamestnancov. Je preto dôležité chápať žíhanie ako diferencovanú metódu vedenia, ktorá považuje fázy narušenia a stabilizácie za komplementárne.

Význam žíhania spočíva v jeho schopnosti prispôsobiť sa technologickému pokroku, zmenám trhu a spoločenským očakávaniam. V čase, keď sú osvedčené manažérske postupy rozhodujúce pre prijímanie informovaných rozhodnutí a dosahovanie organizačných cieľov, žíhanie ponúka osviežujúci prístup, ktorý si však vyžaduje starostlivé plánovanie a realizáciu na dosiahnutie udržateľných zmien.