Digitálne nebezpečenstvá: Takto chránime deti pred kyberšikanou a nenávistnými prejavmi!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

TU Berlin skúma digitálne riziká pre deti a mladých ľudí so zameraním na kyberšikanu a nenávistné prejavy. Nový vzdelávací program „FairNetzt“ podporuje prosociálnu činnosť.

Die TU Berlin erforscht digitale Risiken für Kinder und Jugendliche, fokusiert auf Cybermobbing und Hatespeech. Neues Bildungsprogramm „FairNetzt“ fördert prosoziales Handeln.
TU Berlin skúma digitálne riziká pre deti a mladých ľudí so zameraním na kyberšikanu a nenávistné prejavy. Nový vzdelávací program „FairNetzt“ podporuje prosociálnu činnosť.

Digitálne nebezpečenstvá: Takto chránime deti pred kyberšikanou a nenávistnými prejavmi!

V čoraz digitálnom svete vyrastajú deti a mladí ľudia s množstvom príležitostí a rizík. Podľa výskumu o Technická univerzita v Berlíne, čiastkový výskumný projekt „Bezpečnosť pre deti v digitálnom svete“ (Psychológia SIKID) zahŕňa podrobné skúmanie rizík online interakcie. Dôraz sa kladie najmä na fenomény ako kyberšikana, online nenávistné prejavy, nekonsenzuálny sexting a kybergrooming. Tieto riziká je často ťažké predvídať a vyvíjať sa spontánne, najmä u mladších užívateľov.

Štúdie ukazujú, že mnohí mladí ľudia majú problém rozpoznať nebezpečné interakcie online a s rešpektom na ne reagovať. Tieto zistenia sú zhrnuté v knihe „Kyberšikana, nenávistné prejavy, sexting a kybergrooming – riziká online interakcie pre deti a mladých ľudí z psychologického hľadiska“. Táto práca sa zaoberá rôznymi rizikami, ktoré sa vyskytujú v rôznych vekových skupinách, ich prevalenciou a možnými stratégiami prevencie a intervencie.

Vekové skupiny a špecifické riziká

Kybergroomingom sú postihnuté najmä deti vo veku od 6 do 10 rokov. Tieto hrozby výrazne narastajú pre vekovú skupinu 11- až 14-ročných, zatiaľ čo mladí ľudia vo veku 15 až 18 rokov sú čoraz častejšie konfrontovaní s nekonsenzuálnym sextingom a online nenávistnými prejavmi. Je zrejmé, že pochopenie sociálnych interakcií a súvisiacich rizík sa zvyšuje s vekom.

Výskum tiež poukazuje na to, že mladí ľudia, ktorí konajú ako okoloidúci, môžu pomôcť tým, ktorých sa to týka; často však majú nerealistické očakávania o tom, čo dokážu. V nemecky hovoriacich krajinách navyše chýbajú teoreticky podložené preventívne programy, ktoré by pokryli všetky aspekty rizík online interakcie. Proti tomu bol vyvinutý vzdelávací program „FairNetzt: Postavte sa jeden za druhého namiesto pozerania“, ktorý je zameraný na mladých ľudí vo veku 11 až 17 rokov.

Prevencia a intervencia

„FairNetz“ motivuje mladých ľudí, aby aktívne zasahovali a podporovali prosociálne hodnoty. Tento program je použiteľný v školách a zariadeniach pre mládež, ponúka praktické cvičenia a materiály na približne desať až dvanásť týždenných stretnutí a je k dispozícii bezplatne učiteľom, vychovávateľom a odborníkom na školskú sociálnu prácu.

Problém kyberšikany a nenávistných prejavov nie je obmedzený len na určitú vekovú skupinu. vzdelávanie spotrebiteľov.de zdôrazňuje, že atraktívnosť internetu pre deti a mladých ľudí, najmä starších, ponúka komunikačné možnosti a platformy pre škodlivé správanie. Učitelia by si mali viac uvedomovať problém a implementovať vhodné preventívne koncepty.

Dôsledky kyberšikany môžu byť vážne. Študenti často nedokážu rozlíšiť medzi kyberšikanou a nenávistnými prejavmi; obe správania sú často vnímané ako nenávistné. Podľa štúdie JIM približne tretina ľudí vo veku 12 až 19 rokov uviedla, že pozná niekoho, kto bol šikanovaný online, zatiaľ čo 8 % bolo šikanovaných samotných. Odhaduje sa, že v Nemecku je postihnutých približne 500 000 mladých ľudí, čo môže viesť k vážnym emocionálnym a psychickým následkom.

Spoločenská zodpovednosť a potreba konať

Potreba podporovať sociálne štruktúry, ktoré posilňujú chápanie rozmanitosti, je čoraz naliehavejšia. Zverejnenie systematické preskúmanie objasňuje cieľ vývoja stratégií, ktoré zakročia proti nenávistným ideológiám. Zdôrazňuje sa aj dôležitosť online intervencií a programov na podporu rozmanitosti a citlivosti.

Školy by si mali zvoliť vedecky podložené preventívne prístupy, ktoré môžu priniesť trvalú zmenu vo využívaní sociálnych médií. Na vypracovanie komplexnej koncepcie vzdelávania a podpory mediálnej gramotnosti sú potrebné finančné a časové zdroje. Záväzok k pozitívnej digitálnej komunikácii si vyžaduje spoluprácu všetkých zainteresovaných, aby bolo možné účinne chrániť a podporovať deti a mladých ľudí.