Generácie v konflikte: Kto iný pozná naše rastliny a zvieratá?

Generácie v konflikte: Kto iný pozná naše rastliny a zvieratá?

V komplexnej štúdii na Technickej univerzite v Berlíne vedci skúmali, ako sa v priebehu generácií zmenili poznatky o pôvodných rastlinách, vtákoch a motýľoch. Výsledky jasne ukazujú, že u mladých ľudí v porovnaní so staršími generáciami výrazne klesla znalosť druhov aj vzťah k prírode. Štúdiu viedli Prof. Dr. Tanja Straka a Prof. Dr. Ingo Kowarik a zahŕňa 600 účastníkov z Nemecka, vrátane 252 mladých ľudí vo veku 15 až 17 rokov, 215 mladých dospelých vo veku 18 až 29 rokov a 133 starších dospelých vo veku 30 až 76 rokov.

Vedci identifikovali znepokojujúci fenomén nazývaný „generačná amnézia“. Toto opisuje stratu poznania prírody medzi generáciami. Pozoruhodné je, že iba 73 % mladých ľudí dokázalo rozpoznať černice v porovnaní s 84 % starších dospelých. Rozdiel je ešte zreteľnejší, keď sa pozriete na poznatky o strake: tu poznalo tento druh iba 29 % mladých ľudí v porovnaní so 61 % starších ľudí. Najmenej známy bol malý korytnačkový motýľ, o ktorom vedeli len 3 % mladých ľudí v porovnaní s 22 % starších dospelých.

Úloha blízkosti prírody

Okrem klesajúcich poznatkov o druhoch sa zistilo, že sa znížila aj prepojenosť s prírodou medzi mládežou, zo skóre 3,98 medzi staršími dospelými na iba 3,09 medzi mládežou. Tento vývoj ovplyvňuje ochotu starať sa o prírodu, ktorá sa tiež znížila z 3,76 na 2,82. Je zrejmé, že zmeny v životnom štýle detí a mládeže vedú k menšiemu kontaktu s prírodou a menším poznatkom o nej.

Na zvrátenie tohto trendu výskumníci odporúčajú zvýšiť prístup k poznatkom o prírode od raného detstva až po univerzitu. Najmä deti a mládež treba podporovať v získavaní pozitívnych emocionálnych zážitkov s prírodou. Podľa analýzy dôležitosti prírodných skúseností pre environmentálne povedomie by to mohlo byť kľúčové. Priama skúsenosť s prírodou je spojená so zvyšujúcou sa emocionálnou rezonanciou, ktorá prehlbuje pochopenie ekologických systémov a podporuje zmysel pre zodpovednosť.

Vplyv na environmentálne povedomie

Ďalšia štúdia z University of Illinois zdôrazňuje, aké dôležité sú zážitky z prírody pre environmentálne povedomie. Študenti, ktorí sa zúčastňujú na ochrane prírody a exkurziách do chránených území, sa nielen dozvedia viac o ekologických vzťahoch, ale prejavia aj väčšiu motiváciu k ochrane životného prostredia. Preto sú nevyhnutné praktické prístupy k integrácii takýchto poznatkov do vzdelávacích inštitúcií.

Okrem toho pravidelné zážitky v prírode zvyšujú environmentálne povedomie. Aktivity ako pozorovanie zvierat a rastlín alebo práca v komunitných záhradách môžu posilniť citové väzby k životnému prostrediu. Ukazuje tiež, že deti, ktoré vyrastajú v prirodzenom prostredí, lepšie chápu ekologické vzťahy.

Celkovo je zrejmé, že podpora prírodných skúseností vo vzdelávaní má nielen krátkodobé, ale aj dlhodobé účinky na individuálnu environmentálnu angažovanosť. Poskytovatelia vzdelávacích programov a školy sú zodpovední za uľahčenie prístupu k takýmto skúsenostiam s cieľom podporiť udržateľné environmentálne povedomie a posilniť aktívne zapojenie mladej generácie do ochrany prírody.

Na záver, je čas znovu začleniť prírodu do života mladých ľudí. Výsledky štúdie nám pripomínajú, že lepšie pochopenie nášho životného prostredia je kľúčové pre udržateľnú budúcnosť pre súčasné aj budúce generácie. TU Berlin poskytuje informácie o tomto a ďalšie výsledky výskumu podporujú tieto zistenia zdôraznením dôležitosti praktických skúseností v prírode. Musíme rýchlo a dôsledne pracovať na zachovaní prirodzeného poznania a spojenia s prírodou, aby sme zabránili pokračovaniu straty vedomostí.