Boj proti ruským dezinformáciám: Takto nás chráni TU Berlín!

Boj proti ruským dezinformáciám: Takto nás chráni TU Berlín!

Nebezpečenstvo dezinformácií je v dnešnom digitálnom prostredí všadeprítomné. Najmä ruské dezinformačné kampane majú v posledných rokoch čoraz väčší vplyv a ovplyvňujú politický diskurz v mnohých krajinách vrátane Nemecka. Dr. Veronika Solopová, popredná lingvistka a informatická vedkyňa v TU Berlín, sa intenzívne venuje analýze a boju proti týmto javom.

Solopova pomocou svojho novo vyvinutého nástroja AI „Check News in One Click“ dokáže odhaliť dezinformácie v siedmich rôznych jazykoch s presnosťou 93 %. Táto technológia sa používa na riešenie rastúcich výziev falošných správ a dezinformácií, ktoré sa neustále vyvíjajú. Solopová a jej tím spustili platformu CORRECTIV.Faktenforum, ktorá umožňuje občanom aktívne sa zapojiť do procesu overovania faktov a vyzbrojiť sa nepravdivými informáciami.

Dezinformačné stratégie

Ruské dezinformačné kampane využívajú rôzne stratégie vrátane falošných webových stránok, sietí botov a cielených naratívov zameraných na vytváranie verejného zmätku. Najmä počas vojny na Ukrajine sa propaganda zamerala na podnecovanie beznádeje a destabilizáciu podpory Západu. Bežné príbehy zahŕňajú: „Ukrajina nemá šancu vyhrať“, „Západ nás zradí“ a „Mobilizácia sa rúca“.

V Nemecku sa sociálne médiá špeciálne používajú na vytváranie nálady proti migrantom a Ukrajine. Podľa výskumu podľa OPRAVNÝ Operácia ruského vplyvu „Storm-1516“ zohráva ústrednú úlohu pri šírení nepravdivých informácií prostredníctvom deepfakes poháňaných AI. Tieto falzifikáty mali v posledných mesiacoch výrazný vplyv na kampaň pred federálnymi voľbami v Nemecku. Tvrdenia o popredných politikoch a dohoda o migrácii s Keňou sú len niekoľkými príkladmi dezinformácií šírených sieťou vyše stovky nemecky písaných webových stránok.

Za túto operáciu je zodpovedný nielen bývalý policajt z USA, ale aj Internet Research Agency (IRA) a vojenská tajná služba GRU. Títo aktéri využívajú technológie AI na vytváranie falošného obsahu, ktorý potom proruskí influenceri zdieľajú na sociálnych sieťach, niekedy dokonca za odplatu.

Opatrenia proti dezinformáciám

Hrozba falošných správ nie je len teoretická. Nízka dôvera v politické a mediálne inštitúcie zvyšuje náchylnosť na nepravdivé informácie. nahlas bpb.de Empirické a výskumné štúdie ukázali, že falošné správy sa konzumujú intenzívne, najmä v určitých kruhoch, aj keď sú celkovo menej rozšírené. Nejasnosť pojmov a problémov s nimi spojených ešte viac komplikuje boj proti dezinformáciám.

Na riešenie tejto výzvy boli spustené iniciatívy ako „EÚ vs. Disinfo“ a Európske observatórium digitálnych médií. Solopová tiež požaduje lepší prístup k údajom zo sociálnych médií s cieľom účinnejšie bojovať proti šíreniu dezinformácií. Zdôrazňuje, aké dôležité je, aby sa občania naučili kriticky spochybňovať správy a aktívne bojovať proti šíreniu dezinformácií.

Čím je spoločnosť informovanejšia, tým lepšie sa dokáže vyzbrojiť proti manipulácii prostredníctvom falošného obsahu. Dôveru v informačné prostredie možno posilniť iba spoločným úsilím o podporu mediálnej gramotnosti a aktívneho zapojenia sa do overovania faktov.