Ako sakády ovplyvňujú našu víziu: Nová štúdia odhaľuje prekvapivé zistenia!

Ako sakády ovplyvňujú našu víziu: Nová štúdia odhaľuje prekvapivé zistenia!

Dňa 27. mája 2025 sa uskutočnila prelomová štúdia profesora Dr. Martina Rolfsa a jeho výskumného tímu v Clusteri excelentnosti vedy na Technickej univerzite v Berlíne. Táto štúdia, publikovaná v renomovanom časopise Nature Communications, sa venuje komplexnému vzťahu medzi pohybmi tela, najmä sakádami, a vizuálnym vnímaním.

Výskum ukazuje, že vizuálne podnety sa môžu stať neviditeľnými, keď sa pohybujú rýchlosťou, trvaním a vzdialenosťou v súlade s typickými ľudskými sakádami. Sakády sú rýchle, trhavé pohyby očí dozadu, ktoré sa zvyčajne vyskytujú dvakrát až trikrát za sekundu. Je zaujímavé, že ľudia nevnímajú súvisiace vizuálne posuny, čo robí mechanizmy vnímania a videnia obzvlášť zložitými.

Mechanizmy zrakového vnímania

Podľa štúdie by rýchlosť sakád mohla predpovedať rýchlostný limit videnia. Ľudia, ktorí robia rýchlejšie sakády, môžu vidieť, že sa objekty pohybujú rýchlejšie. To by mohlo platiť najmä pre športovcov, ako sú hráči bejzbalu alebo hráči akčných videohier, ktorí sa musia vyrovnať so zvýšenými pohybmi v zornom poli.

Sakády tiež vytvárajú špecifické pohybové vzorce na sietnici, ktoré sa vyskytujú v podvedomí pozorovateľa. Prof. Rolfs zdôrazňuje potrebu interdisciplinárnej spolupráce medzi výskumom motoriky a vnímania s cieľom lepšie pochopiť tieto javy. Výsledky štúdie naznačujú, že zrakový systém filtruje pohyby, ktoré sú podobné pohybom vlastného oka a klasifikuje ich ako irelevantné, čo vysvetľuje zrakové rozmazanie pri pohyboch očí.

Fenomén sakád

Aby sme presnejšie definovali sakády, sú to trhavé pohyby očí, ku ktorým dochádza, keď sa oko pohybuje od jedného fixovaného objektu k druhému. Stáva sa to napríklad v bežnom živote, keď sa vo vlaku zafixujete okolo prechádzajúceho domu a vaše oči sa chytia v smere jazdy, aby ste zachytili nový uhol pohľadu. Tieto pohyby sú ústredné pre pohyby očí a periférny nervový systém.

Počas sakády je vizuálne vnímanie výrazne obmedzené, čo znamená, že ľudia môžu v danom momente prijímať iba obmedzené informácie. Klinické testovanie sakád zahŕňa zámerné fixovanie predmetov v intervaloch, hodnotenie rýchlosti a presnosti pohybov očí.

Patologické sakády možno rozdeliť do niekoľkých kategórií, medzi ktoré patria spomalené a hypometrické sakády, ktoré sa často vyskytujú pri neurodegeneratívnych ochoreniach. Na druhej strane hypermetrické sakády, ktoré sa vyskytujú v cerebelárnych léziách, sú tiež dôležitou oblasťou vyšetrovania v neurologickej diagnostike.

Výskum prof. Rolfsa a jeho tímu otvára nielen nové perspektívy pre psychológiu vnímania, ale aj pre klinické aplikácie v diagnostike porúch zraku a pohybu. Celkovo štúdia zdôrazňuje, aké dôležité je zvážiť mechanizmy videnia a vnímania tela v spojení s cieľom získať komplexnejšie pochopenie ľudského vnímania.