Akademická sloboda ohrozená: Výskumníci hlásia alarmujúce tlaky!

Akademická sloboda ohrozená: Výskumníci hlásia alarmujúce tlaky!

Štúdia „Nemecká veda od 7. októbra: Autocenzúra a obmedzenia medzi výskumníkmi s prepojením na Blízky východ“, ktorú zverejnila Slobodná univerzita v Berlíne 15. septembra 2023, ukazuje alarmujúce výsledky o stave akademickej slobody v Nemecku. Podľa štúdie, ktorú vykonal Jannis Julien Grimm a jeho spoluautori, približne 85 % opýtaných vedcov uviedlo od 7. októbra výrazný nárast ohrozenia akademickej slobody. Prieskum bol zameraný na približne 2000 vedcov, ktorí pracujú na témach Blízkeho východu. Zozbierané údaje ilustrujú oblasť napätia medzi voľnou diskusiou a rastúcim zužovaním diskurzu.

Zvlášť významné je, že 90,5 % postdoktorandov sa cíti pod tlakom, zatiaľ čo 25,9 % opýtaných uviedlo, že často majú pocit, že sa nemôžu slobodne vyjadrovať. Najmä 76 % vedcov sa drží späť, pokiaľ ide o témy, ktoré sa týkajú Izraela. Táto neochota je evidentná nielen vo výskume a výučbe, ale aj vo verejných podujatiach (81 %) a článkoch v médiách (54 %). Dôvody sú rôzne: strach z nedorozumení, nevraživosť verejnosti a hrozba profesionálnych dôsledkov. Závislosť na financovaní treťou stranou tento tlak zvyšuje, najmä u nezávislých vedcov.

Autocenzúra a vedecká integrita

Výsledky štúdie, na ktorej sa zúčastnilo 477 vedcov z cielenej vzorky, vrhli kritické svetlo na akademickú slobodu v Nemecku. Takmer štvrtina opýtaných sa už vo svojej akademickej práci necíti slobodne vyjadrovať svoje názory. Jannis Julien Grimm, vedúci projektu štúdie, objasňuje, že negatívna debatná klíma je jednou z príčin vnímanej hrozby. Autocenzúra je obzvlášť výrazná, keď kritizuje Izrael alebo prejavuje solidaritu s Palestínou.

Tlak na vedcov prebieha oboma smermi. Zatiaľ čo niektorí sa vyhýbajú častej kritike Izraela, iní sú opatrní, pokiaľ ide o prejavy solidarity s Palestínčanmi. Negatívne účinky debatnej klímy si uvedomujú aj vedci, ktorí sa na štúdii nezúčastnili. Politológ Heiko Giebler kritizuje vedeckú využiteľnosť prieskumu, no hodnotu výsledkov uznáva ako odraz aktuálnej nálady vo vede.

Kontext nemeckej akademickej slobody

Štúdia tiež poukazuje na zvýšené vnímanie tlaku vyhnúť sa otázke Izrael/Palestína, čo potvrdilo viac ako 50 % respondentov. 27,8 % naopak pociťuje zvýšený tlak verejne vystupovať. Tieto pozorovania odrážajú ďalšie národné a medzinárodné štúdie o akademickej slobode prejavu. Zvlášť pozoruhodné sú výzvy, ktoré vyplývajú z vysokej úrovne politizácie izraelsko-palestínskej otázky v nemeckej spoločnosti. Mnohí vedci uvádzajú osobné skúsenosti s nenávistnými prejavmi a vyhrážkami na internete, ako aj obvineniami z antisemitizmu a mediálneho ohovárania.

Štúdia ukazuje jasnú potrebu konať: musia sa zlepšiť ochranné mechanizmy pre mladých vedcov a musí sa podporovať podporná kultúra diskusie. Od univerzít sa vyžaduje, aby chránili slobodu prejavu a integritu svojich výskumníkov. Toto sa považuje za prioritnú úlohu vzdelávacích inštitúcií. Stručne povedané, štúdia predstavuje nielen komplexnú analýzu súčasnej situácie, ale aj naliehavú prosbu o akademickú slobodu v Nemecku. Ďalšie informácie nájdete na Slobodná univerzita v Berlíne.