Protipovodňová ochrana: Prispôsobenie výrazne znižuje škody a úmrtia!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Postupimský inštitút pre výskum klimatických vplyvov analyzuje adaptáciu povodní od roku 1950 a ich ekonomické účinky.

Das Potsdam-Institut für Klimafolgenforschung analysiert Überschwemmungsanpassungen seit 1950 und deren wirtschaftliche Auswirkungen.
Postupimský inštitút pre výskum klimatických vplyvov analyzuje adaptáciu povodní od roku 1950 a ich ekonomické účinky.

Protipovodňová ochrana: Prispôsobenie výrazne znižuje škody a úmrtia!

Komplexná analýza povodňových škôd v Európe, ktorú vykonal Postupimský inštitút pre výskum klimatických vplyvov (PIK), ukazuje významný úspech pri adaptácii na povodne. Podľa štúdie, ktorá skúmala 1 729 povodní v rokoch 1950 až 2020, rôzne adaptačné opatrenia znížili ekonomické škody spôsobené povodňami o pôsobivých 63 percent a znížili počet obetí o 52 percent. [uni-potsdam.de] uvádza, že mnohí ľudia v ohrozených oblastiach prijímajú súkromné ​​preventívne opatrenia a spoliehajú sa na systémy včasného varovania a núdzové plány.

Tento vývoj je obzvlášť dôležitý vzhľadom na zvyšujúce sa riziká záplav spôsobených kombináciou silných zrážok a búrok, ako aj zvýšenú expozíciu v mestských oblastiach. Rozhodujúcu úlohu zohráva aj zraniteľnosť ľudí a majetku. Dominik Paprotny, výskumník PIK a hlavný autor štúdie, zdôrazňuje, že adaptačné opatrenia od roku 1950 úspešne čelili rastúcim rizikám, a to aj v kontexte klimatických zmien. Napriek tomu výskum ukazuje, že pokrok sa za posledných 20 rokov spomalil, čo naznačuje potrebu ďalšieho úsilia.

Dlhodobé trendy a výzvy

Zatiaľ čo absolútne ekonomické straty v dôsledku záplav sa takmer zdvojnásobili – z 37 miliárd eur v 50. rokoch na 71 miliárd eur v poslednom desaťročí – ekonomická záťaž vyjadrená ako percento hrubého domáceho produktu (HDP) klesla o tretinu. To ukazuje, že ekonomika rástla rýchlejšie ako škody. Katja Frieler, spoluautorka štúdie, však varuje, že adaptačné schopnosti majú svoje limity a riziká sa budú zvyšovať s pokračujúcim globálnym otepľovaním. Je nevyhnutné neustále monitorovať pokrok adaptačných opatrení vo svetle zmeny klímy a zároveň znižovať globálne emisie skleníkových plynov, aby sa dopady udržali v zvládnuteľných medziach.

Výsledky výskumu boli nedávno publikované v časopise Science Advances a zdôrazňujú potrebu vyvinúť ďalšie stratégie. Predovšetkým vývoj adaptačných koncepcií vo vodnom hospodárstve, na ktoré sa zameriava projekt „WASKlim-EUS“, ukazuje, aké dôležité je vytvárať pomôcky na rozhodovanie pre investície a plánovanie. Tieto koncepty pomáhajú získať informácie zo simulácií klímy a vodnej bilancie, a tak sa vyhnúť konkrétnym konfliktom pri používaní v dôsledku klimatických zmien [umweltbundesamt.de].

Záver a výhľad

Vzhľadom na nedávne silné záplavy, ako napríklad povodeň v údolí Ahr v roku 2021, je jasné, že problémy narastajú. Zatiaľ čo adaptačné opatrenia mali v posledných desaťročiach vplyv, potreba väčších investícií a zlepšení zostáva zásadná. Len kombináciou technologického pokroku, sociálnej angažovanosti a proaktívneho prístupu možno dlhodobo zvládnuť nárast povodňových rizík. [rheinpfalz.de] zdôrazňuje, že úspešnosť adaptácie na povodne závisí nielen od štrukturálnych opatrení, ale aj od aktívnej účasti spoločnosti a ďalšieho rozvoja účinných systémov včasného varovania.