Štúdia odhaľuje: Šport udržuje mozog v kondícii a chráni pred demenciou!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Prof. Dr. Henning Budde a medzinárodný tím skúmajú vplyv fyzickej aktivity na spracovanie mozgu.

Prof. Dr. Henning Budde untersucht mit internationalem Team den Einfluss körperlicher Aktivität auf die Gehirnverarbeitung.
Prof. Dr. Henning Budde a medzinárodný tím skúmajú vplyv fyzickej aktivity na spracovanie mozgu.

Štúdia odhaľuje: Šport udržuje mozog v kondícii a chráni pred demenciou!

10. júla 2025 vedci z Medzinárodnej školy manažmentu (ISM) pod vedením Prof. Dr. Henninga Buddeho predstavili dôležité nové poznatky o vplyve fyzickej aktivity na mozgovú aktivitu. Výsledky pochádzajú zo štúdie, ktorá skúmala vplyv intenzívneho anaeróbneho cvičenia na elektrokortikálnu aktivitu u športovcov a nešportovcov. Pre túto štúdiu bola použitá elektroencefalografia (EEG) na analýzu špecifických kortikálnych oblastí zodpovedných za pozornosť a vizuálne podnety.

Štúdia má názov „Vplyv vysokointenzívneho anaeróbneho cvičenia na elektrokortikálnu aktivitu u športovcov a nešportovcov“ a zdôrazňuje krátkodobé aj dlhodobé účinky. Skúmaní boli najmä športovci moderného päťboja, pričom výsledky ukázali výrazné zmeny po intenzívnom cvičení u trénovaných aj nešportovcov. Zatiaľ čo športovci vykazovali trvalé úpravy ich mozgovej aktivity, krátkodobé účinky sa vyskytli aj u nešportovcov, čo zdôrazňuje dôležitosť fyzickej aktivity pri zlepšovaní kognitívnych funkcií. Tieto zistenia boli publikované v renomovanom časopise PLOS One zverejnené.

Kognitívna zdatnosť a fyzická aktivita

Výsledky Buddeho štúdie korelujú s ďalším výskumom skúmajúcim vplyv pravidelnej fyzickej aktivity na kognitívny pokles a riziko demencie. Retrospektívna analýza 327 pacientov na klinike pre demenciu zistila, že aktívni jedinci dosahovali výrazne lepšie výsledky v neuropsychologických testoch ako ich neaktívni náprotivky. Uskutočnili sa aj elektrofyziologické merania mozgovej aktivity, ktoré ukázali, že aktívny životný štýl má pozitívny vplyv na kognitívne schopnosti. Tieto zistenia by mohli byť dôležité pre vývoj nových terapeutických stratégií, najmä vzhľadom na predpokladaný nárast demencie o približne 40 % do roku 2030, uvádza WHO.

Hlavným rizikovým faktorom demencie je vek, hoci treba brať do úvahy aj iné faktory, ako je fyzická nečinnosť a obezita. Štúdia zdôrazňuje, že až tretinu prípadov demencie na celom svete možno pripísať modifikovateľným rizikovým faktorom, ako je fyzická nečinnosť. Cielené aktivity by mohli znížiť riziko demencie až o 45 %, čo poukazuje na potrebu koncepcií prevencie a terapie.

Individuálne rozdiely a budúce štúdie

Napriek pozitívnym účinkom veda pokračuje v hľadaní najefektívnejších športových a stresových parametrov, ktoré môžu podporiť plasticitu neurónov. V mnohých štúdiách sa našli významné, ale heterogénne výsledky, čo ilustruje zložitosť témy. Mechanizmy neuroplasticity vyvolanej námahou sú známe len primitívne, takže budúce klinické štúdie sú nevyhnutné. Tie by mali viac zohľadňovať individuálne rozdiely v reakcii na fyzickú aktivitu a vypracovať personalizované odporúčania pre tréning.

Súčasné výsledky výskumu celkovo ukazujú, že fyzická aktivita môže výrazne prospieť nielen fyzickému, ale aj kognitívnemu zdraviu. Vedomý životný štýl by mohol nielen zlepšiť športový výkon, ale aj trvalo znížiť riziko kognitívnych porúch a neurodegeneratívnych ochorení. Tieto prístupy založené na vedomostiach sú krokom správnym smerom k riešeniu demografických zmien a súvisiacich sociálnych výziev.

Výsledky štúdie poukazujú na potrebu intenzívnejšieho výskumu a vývoja prispôsobených vzdelávacích programov, ktoré pomôžu obyvateľstvu dlhodobo dosiahnuť lepšiu kvalitu života.