Nová štúdia odhaľuje kľúčovú úlohu slabých prvkov vo vývoji jazyka!

Nová štúdia odhaľuje kľúčovú úlohu slabých prvkov vo vývoji jazyka!

31. marca 2025 Univerzita v Marburgu oznámila založenie novej výskumnej skupiny, ktorá sa zameria na slabé prvky vo vývoji jazyka. Táto skupina pod vedením Prof. Dr. Ulrike Domahs má názov „Slabé prvky vo fonológii: Vývoj, spracovanie a modalita“ a je podporovaná Nemeckou výskumnou nadáciou (DFG) celkovou sumou približne 4,1 milióna eur počas obdobia štyroch rokov. Hlavným cieľom tejto výskumnej iniciatívy je lepšie porozumieť funkciám slabých jednotiek vo vývoji a spracovaní jazyka s cieľom pokročiť vo výskume osvojovania si jazyka.

Počiatočná pilotná štúdia v rámci skupiny ukázala, že malé deti majú problém správne vytvárať neprízvučné slabiky na konci slov. Tieto ťažkosti môžu mať negatívny vplyv na celkové osvojovanie si jazyka. Ústredným prvkom výskumu je prozódia, ktorá popisuje súhru tempa, melódie a rytmu v jazyku. Je zaujímavé, že slabé slabiky často nesú gramatické informácie, ako sú formy jednotného a množného čísla.

Výskumné otázky a interdisciplinárne prístupy

Výskumná skupina skúma množstvo otázok, vrátane získavania slabých prvkov v rôznych podmienkach a ich historického vývoja. Pozornosť sa sústreďuje aj na nervové procesy, ktoré sa vyskytujú pri pochopení týchto prvkov. Okrem toho je podrobne analyzovaná úloha slabých prvkov v metre a ich vplyv na spracovanie gramatických informácií. Tento výskum prebieha v úzkej spolupráci s inštitúciami, akými sú Univerzita v Erfurte, Univerzita v Mannheime, Univerzita Goetheho vo Frankfurte a ďalšie.

Na podporu cieľov výskumu sa používajú rôzne neurokognitívne prístupy. Podľa správ Spoločnosti Maxa Plancka sa súčasný výskum zameriava na vývoj neurokognitívneho modelu, ktorý popisuje sluchové porozumenie reči u dospelých. Skúmajú sa rozdiely v spracovaní syntaktických, sémantických a lexikálnych procesov, ktoré sú lokalizované v samostatných sieťach ľavej mozgovej hemisféry. Prozodické procesy na druhej strane prebiehajú v oblastiach pravej hemisféry. Takéto zistenia by mohli rozšíriť celkové chápanie hierarchických systémov spracovania jazyka.

Klinická lingvistika a rečové patológie

Ďalším aspektom súčasného výskumu je klinická lingvistika. Tu skúmame, ako môžu nervové mechanizmy odhaliť narušenú reč u detí a dospelých. Analýzou takýchto vzorcov možno vyvinúť nové diagnostické a terapeutické prístupy. V logopedickom centre KLing je úzko prepojený výskum a klinická prax, aby boli poznatky z logopédie využiteľné na spracovanie reči.

Okrem toho sa vo výskume osvojovania jazyka skúmajú jednotlivé procesy vývoja jazyka. Robí sa to s prihliadnutím na vek a analýzou dlhodobej a krátkodobej diachrónie. Rôzne metódy, ako sú údaje o produkcii a štúdie EEG, umožňujú skúmať vzorce získavania u monolingválnych a bilingválnych detí a skúmať schopnosť učiť sa základné jazykové kategórie.

Avizovaná výskumná skupina na Univerzite v Marburgu spolu s prebiehajúcimi projektmi Spoločnosti Maxa Plancka a prístupmi klinickej lingvistiky predstavuje významný krok k lepšiemu pochopeniu zložitých súvislostí medzi jazykom, mozgom a ich vývojom. Výsledky tohto výskumu by mohli prispieť nielen k teoretickému rozvoju lingvistiky, ale poskytnúť aj praktickú inšpiráciu pre didaktiku jazyka.